Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022

Súhrnné hodnotenie environmentálnej situácie v Slovenskej republike


 

Hodnotenie zmien jednotlivých indikátorov
 
Ikona  Vysvetlenie hodnotenia
emo_smile  Pozitívny vývoj, prevažujú trendy zlepšenia. Pozitívne hodnotenie môže nastať aj v prípade mierneho zhoršenia, ktoré neovplyvňuje už dosiahnutý vyhovujúci stav.
emo_neutral  Variabilný, nejednoznačný trend,  trend bez výraznejších zmien v pozitívnom ako aj nepriaznivom smere.
emo_sad  Nepriaznivý vývoj, prevažujú trendy zhoršenia.

 

Hodnotenie stavu jednotlivých indikátorov

Ikona  Vysvetlenie hodnotenia
emo_smile  Vyhovujúci stav. Pozitívny stav, plnenie limitných hodnôt a cieľov, resp. len minimálne odchýlky od nich.
emo_neutral  Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie vyhovujúci, resp. nevyhovujúci. Je to napríklad z dôvodu, že pre jeho hodnotenie nie sú stanovené ciele alebo limity, resp. jeho zhodnotenie nie je jednoznačné.
emo_sad  Nevyhovujúci stav. V prevažnej miere prekračovanie limitných hodnôt, neplnenie stanovených cieľov, resp. ohrozenie splnenia cieľov stanovených pre budúce obdobia

 

Hodnotenie prognózy dosiahnutia cieľov Envirostratégie (ES) 2030

Ikona  Vysvetlenie hodnotenia prognózy plnenia cieľov ES 2030
emo_smile  Pozitívny vývoj. Zachovanie trendu vo vývoji indikátora, podporené dôslednou implementáciou prijatých opatrení,  signalizuje predpoklad splnenia plánovaných cieľov.
emo_neutral Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie pozitívny resp. nepriaznivý vývoj.Trend vo vývoji len mierne pozitívny, resp. z dlhodobejšieho hľadiska nejednoznačný. Avšak realizácia prijatých opatrení môže viesť k splneniu plánovaných cieľov. 
emo_sad  Nepriaznivý vývoj. Trend vo vývoji indikátora signalizuje ohrozenie  splnenie plánovaných cieľov. Je otázne, či výsledky dosiahnuté ďalšou plánovanou realizáciou prijatých opatrení, budú dostatočné pre splnenie cieľov.

 

 

Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov
 Dostatok čistej vody pre všetkých
Kvalita povrchových vôd a stav útvarov povrchovej vody
Zmena od roku 2007 emo_sad
Podiel počtu vodných útvarov vo veľmi dobrom a dobrom ekologickom stave/potenciáli v 3. hodnotenom období (2013 – 2018) oproti prvému (2007 – 2008) a druhému (2009 – 2013) hodnotenému obdobiu poklesol na 41,30 % (1. hodnotené obdobie – 63,75 %, 2. hodnotené obdobie – 56,29 %). Podiel počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave v treťom hodnotenom období poklesol na 71,21 % oproti 95,11 % v prvom a 97,55 % v druhom hodnotenom období.
Dôvodom poklesu je najmä postupné zvyšovanie úrovne spoľahlivosti hodnotenia stavu vodných útvarov súvisiace so sprísňovaním legislatívy na európskej i národnej úrovni. Ide o zvyšovanie počtu monitorovaných vodných útvarov,  zvyšovanie počtu monitorovaných ukazovateľov kvality vody, ktoré sa v predchádzajúcich obdobiach nemonitorovali, ako aj sprísňovanie limitných hodnôt.
Posledná medziročná zmena emo_sad
Medziročne došlo k miernemu nárastu počtu monitorovacích miest (382 oproti 367). Zaznamenaný bol tiež nárast počtu monitorovacích miest, na ktorých neboli splnené požiadavky na kvalitu povrchových vôd. 
Stav (2022) emo_sad Pretrvávalo prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov, ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok hodnotených pre dodržanie environmentálnej normy kvality na viacerých monitorovacích miestach (332 z celkového počtu 382).
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad V riziku nedosiahnutia dobrého ekologického stavu/potenciálu do roku 2027 je 25,98 % útvarov povrchovej vody a v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu 2,22 % útvarov. Naplnenie cieľa Envirostratégie 2030 zabezpečiť dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov povrchových vôd do roku 2030 bude vyžadovať značné úsilie, najmä v realizácii opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných útvarov.
Kvalita podzemných vôd a stav útvarov podzemnej vody
Zmena od roku 2007 emo_neutral
Podiel počtu kvartérnych a predkvartérnych vodných útvarov v dobrom chemickom stave v treťom hodnotenom období (2013 – 2018) zostal oproti  prvému hodnotenému obdobiu (2007 – 2008) nezmenený (1. hodnotené obdobie – 82,67 %, 2. hodnotené obdobie (2009 – 2013)  – 85,33 %, 3. hodnotené obdobie – 82,62 %). Podiel počtu kvartérnych a predkvartérnych vodných útvarov v dobrom kvantitatívnom stave poklesol (1. hodnotené obdobie – 93,33 %, 2. hodnotené obdobie – 96,00 %, 3. hodnotené obdobie – 90,67 %). V 3. hodnotenom období bol po prvý krát hodnotený chemický a kvantitatívny stav aj v prípade útvarov podzemnej vody v geotermálnych štruktúrach. Z celkového počtu všetkých kategórií útvarov podzemnej vody dosiahlo v tomto období dobrý chemický stav 80,19 % a dobrý kvantitatívny stav 90,57 % vodných útvarov. Jednotlivé hodnotiace obdobia však nie je možné korektne porovnávať, pretože v 3. hodnotenom období, na rozdiel od predchádzajúcich, bolo hodnotenie rozšírené o viacero testov, rozšírený bol rozsah hodnotených ukazovateľov aj monitorovaných objektov. Napriek uvedeným rozdielom sa nepredpokladá zhoršovanie kvality podzemnej vody na Slovensku.
Posledná medziročná zmena emo_neutral
Došlo k nárastu počtu monitorovacích objektov štátnej hydrologickej siete na 703 (oproti 480 objektov v roku 2021), zvýšil sa aj počet prekročených ukazovateľov na 2 044 (v roku 2021 bolo prekročených 1 360 ukazovateľov).  
Stav (2022) emo_sad
Vo väčšine monitorovacích objektov monitorovacej siete podzemnej vody bola prekročená limitná hodnota kvality pitnej vody aspoň v jednom ukazovateli.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral
Do rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2027 bolo zaradených 18 útvarov podzemnej vody a  19 útvarov je v riziku nedosiahnutia dobrého kvantitatívneho stavu. Splnenie cieľa Envirostratégie 2030 - dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov podzemnej vody do roku 2030, nie je jednoznačné. 
Kvalita pitnej vody
Zmena od roku 2005 emo_smile Kvalita pitnej vody distribuovaná verejnými vodovodmi je dlhodobo vo veľmi vysokej kvalite. Počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2005 a 2022 zvýšil o 4,87 percentuálnych bodov.
Posledná medziročná zmena emo_smile Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom medziročne mierne narástol (v roku 2021 dosahoval 99,74 %). Počet obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov narástol o 0,12 percentuálneho bodu.
Stav (2022) emo_smile Hygienickým limitom vyhovovalo 99,81 % analýz pitnej vody. 90,27 % obyvateľov SR bolo zásobovaných vodou z verejných vodovodov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Kvalita pitnej vody je dlhodobo na vysokej úrovni a mierne rastie percento napojenia obyvateľstva na verejné vodovody. Je reálny predpoklad, že  cieľ zabezpečenia dostatku čistej vody pre všetkých bude splnený.
Odpadové vody a napojenie na verejnú kanalizáciu
Zmena od roku 2005 emo_smile Pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd v roku 2022 oproti roku 2005 predstavoval 35,98 %, rovnako došlo aj k poklesu celkového vypúšťaného znečistenia. Počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu  sa v porovnaní uvedených rokov zvýšil o 13,92 percentuálnych bodov.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Produkcia odpadových vôd, ako aj podiel ich čistenia poklesol. Počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie narástol o 0,38 percentuálneho bodu.
Stav (2022) emo_sad Úroveň napojenia obyvateľstva na verejné kanalizácie predstavuje 71,00 %.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral Podiel odvádzaných a čistených odpadových vôd z aglomerácií nad 2 000 EO sa postupne zvyšuje, hoci stále nedosahuje požadovanú úroveň. Na nízkej úrovni zostáva najmä plnenie cieľov v aglomeráciách pod 2 000 EO. Prijímané sú strategické dokumenty a na ne naviazané finančné mechanizmy podporujúce opatrenia na zvyšovanie podielu odvádzaných a čistených odpadových vôd. Tieto opatrenia sú však finančne náročné a ich realizáciu bude v značnej miere ovplyvňovať dostupnosť finančných zdrojov.
 Účinná ochrana prírody a krajiny
Stav druhov a biotopov európskeho významu
Zmena od roku 2005  emo_neutral V porovnaní s 1. (2004 – 2006) a 2. (2007 – 2012) reportovacím obdobím došlo v 3. reportovacom období (2013 – 2018) k výraznejšiemu zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je však ich stav viac-menej rovnaký (tzn. naďalej nepriaznivý – nedostatočné opatrenia).
Posledná medziročná zmena  emo_neutral Stav druhov a biotopov európskeho významu sa podľa zápisov z priebežného monitoringu (KIMS) medziročne výraznejšie nezmenil. Zvýšil sa význam a smerovanie lesného hospodárstva k prírode blízkemu obhospodárovania lesov a v súbehu s implementáciou projektov sa tak realizovali opatrenia smerom k posilneniu starostlivosti o vybrané druhy a biotopy.
Stav (2022)  emo_sad Stav druhov a biotopov európskeho významu do veľkej miery nie je priaznivý, v nepriaznivom stave sa nachádza 75 % druhov a 60 % biotopov európskeho významu.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral
Pre dosiahnutie cieľa ohľadne zastavenia straty biodiverzity, resp. výrazného a merateľného zlepšenia stavu druhov a biotopov európskeho významu je potrebné zvýšiť úsilie prostredníctvom cielených opatrení.
Chránené územia
Zmena od roku 2005  emo_smile
Podiel tzv. maloplošných chránených území (vrátane ich ochranných pásiem) sa mierne zvýšil z 2,24 % v roku 2005 na 3,11 % v roku 2022. Naštartovalo sa budovanie európskej sústavy Natura 2000.
Posledná medziročná zmena  emo_smile
Bol vyhlásený NP Muránska planina, vrátane jeho zón a ochranného pásma. Schválený bol tiež doplnok národného zoznamu území európskeho významu, ktorý obsahuje 97 lokalít s celkovou výmerou 10 195 ha. Pripravované a spracovávané boli ďalšie programy starostlivosti o CHVÚ. V súvislosti so schválenou reformou národných parkov na Slovensku sa zriadili Správy národných parkov so samostatnou právnou subjektivitou.
Stav (2022)  emo_neutral
Napriek vysokému podielu výmery CHÚ možno pozorovať v národnej sústave aj mnohé nedostatky (reprezentatívnosť, kvalita, cieľový stav ochrany, realizácia programov starostlivosti o tzv. MCHÚ). Európska sústava Natura 2000 je už z veľkej časti dobudovaná, ale príprava programov starostlivosti je pomalá, keďže stále chýba dostatočná motivácia vlastníkov a užívateľov pozemkov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030  emo_smile
Ciele ohľadne dobudovania sústavy Natura 2000, ako aj dopracovania a schválenia zostávajúcich programov starostlivosti o chránené územia sa postupne plnia.
 Udržateľné hospodárenie s pôdou
Prístupné živiny v pôde
Zmena od roku 2006 emo_sad Došlo k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka.
Posledná medziročná zmena emo_none Množstvo prístupných živín sa sleduje v 6-ročných cykloch.
Stav
(posledný ukončený cyklus 2012 – 2018)
 emo_neutral Takmer 46,9 % poľnohospodárskych pôd vykazuje nízku zásobu fosforu a naopak 52,1 % pôd dobrú zásobu draslíka a 84,2 % dobrú zásobu horčíka.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad

Neustále rastie zastúpenie poľnohospodárskych pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka čo naznačuje, že splnenie cieľa do roku 2030 –  zabrániť strate živín v pôde je zatiaľ ohrozené.
Spotreba pesticídov v poľnohospodárskej výrobe
Zmena od roku 2005 emo_sad Od roku 2005 došlo k zvýšeniu spotreby pesticídov o 34,7 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Medziročne sa spotreba pesticídov znížila o 5,1 %.
Stav (2022) emo_neutral Do poľnohospodárskej pôdy sa aplikovalo 4 725,75 t pesticídov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral

Vývoj spotreby pesticídov v poľnohospodárstve je z dlhodobejšieho hľadiska nejednoznačný, čo indikuje zatiaľ nedostatočné smerovanie k plneniu cieľa – znížiť spotrebu pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečiť ich kontinuálny pokles.
Aplikácia spracovaného čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy
Zmena od roku 2005 emo_neutral

Zaznamenaný bol nepatrný pokles množstva sušiny kalu použitého na výrobu kompostu a to o 0,4 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile

Medziročne sa zvýšilo množstvo sušiny kalu spracovaného na kompost o 3,7 %.
Stav (2022) emo_neutral Pri výrobe kompostu sa spotrebovalo 28 795 t sušiny čistiarenského kalu.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral

Predpoklad splnenia cieľa pre rok 2030 – vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom je zatiaľ nejednoznačný.
Výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby
Zmena od roku 2005 emo_smile

Od roku 2005 sa výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby zvýšila zo 4,4 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy v roku 2005 na 13,53 % v roku 2022.
Posledná medziročná zmena emo_neutral

V roku 2022 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby bola približne na rovnakej úrovni ako v roku 2021.
Stav (2022) emo_smile Výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby predstavuje 13,53 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Výmera poľnohospodárskej pôdy s ekologickou poľnohospodárskou výrobou predstavovala 13,53 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy, čím cieľ Envirostratégie 2030 zvýšiť podiel obhospodarovanej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby minimálne na 13,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy bol dosiahnutý.      
 Plnenie funkcií lesov
Drevinové zloženie a prirodzená obnova lesných porastov
Zmena od roku 2005 emo_smile
Vývoj v drevinovom zložení lesov je priaznivý (nárast podielu listnatých drevín z 59 % na súčasných 64,5 %). Rovnako je priaznivý aj vývoj v podiele prirodzenej obnovy lesných porastov na celkovej obnove (nárast z cca 34 % na podiel okolo 40 % v posledných 5 rokoch).
Posledná medziročná zmena emo_neutral
Došlo k ďalšiemu miernemu zvýšeniu zastúpenia listnatých drevín oproti ihličnatým. Došlo aj ale k miernemu zníženiu podielu prirodzenej obnovy lesných porastov (o 2,1 percentuálneho bodu).
Stav (2022) emo_smile
V lesoch SR prevláda všeobecne priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Podiel prirodzenej obnovy sa približuje úrovni lesnícky vyspelých porovnateľných štátov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile
Cieľ podporiť zvýšenie diverzity a uprednostňovať pestovanie a výsadbu pôvodných druhov drevín sa priebežne plní.
Ťažba dreva a využívanie lesných zdrojov
Zmena od roku 2005  emo_neutral
Objem ťažby dreva kolísal, hlavne s ohľadom na výskyt veterných kalamít, pričom v dlhodobom trende sa plánovaná aj skutočná ťažba dreva v SR zvyšovala až do roku 2019 (ako odraz vekového zastúpenia drevín). Viac ako polovicou sa však v období rokov 2005 – 2019 na objeme ťažby (negatívne) podieľala náhodná ťažba (v priemere 56 %). Využívanie lesných zdrojov charakterizované podielom ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (CBP) kleslo z 88 % (2005) na 64,1 % (2022), hospodárenie je stále udržateľné.
Posledná medziročná zmena  emo_smile
Došlo k miernemu zvýšeniu ťažby dreva (o 0,6 %), pričom nebola prekročená plánovaná ťažba. Podiel ťažby dreva na CBP medziročne len mierne vzrástol. Rezortom MPRV SR bol predstavený projekt „Otvorené LESY“, ktorého hlavným cieľom je priniesť širokej verejnosti jednoduché a prehľadne spracované informácie o nakladaní s drevom prostredníctvom aplikácie OTVORENÉ DREVO. Popritom spravuje NLC informačný systém lesného hospodárstva, v ktorom možno overiť, či ťažba dreva prebehla v súlade so zákonom a povinnou evidenciou. 
Stav (2022) emo_smile
Celková ťažba dreva neprevyšuje plánovanú a podiel náhodnej ťažby klesol na 35,8 %. Využívanie lesných zdrojov je možné hodnotiť ako udržateľné.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile
Ťaží sa menej ako je CBP dreva. Zlepšila sa tiež evidencia a kontrola ťažby dreva, čo indikuje pozitívne smerovanie k plneniu cieľa – zabezpečeniu udržateľnej ťažby dreva.
Zdravotný stav lesov
Zmena od roku 2005 emo_sad
Od roku 2005 vidno výrazné zmeny v zdravotnom stave lesov indikovanom defoliáciou drevín, ktoré pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom). Podiel ihličnatých drevín v stupňoch defoliácie 2-4 sa za celé obdobie od roku 2005 nepretržite zvyšuje a aj v prípade listnatých drevín dochádza k zvyšovaniu ich priemernej defoliácie.
Posledná medziročná zmena emo_sad
Medziročne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu lesov (z 37,9 % poškodených stromov v stupni 2-4 v roku 2021 na 46,7 % v roku 2022). Podiel defoliovaných ihličnatých drevín pritom dosiahol najvyššiu hodnotu (58 %) od začiatku hodnotenia defoliácie (1987). Rovnako došlo aj k výraznejšiemu zhoršeniu stavu listnatých drevín (40,2 %).
Stav (2022) emo_sad
Zdravotný stav lesov Slovenska možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 -
Envirostratégia 2030 explicitne nedefinuje ciele pre tento indikátor, zdravotný stav lesov však ovplyvňuje udržateľné hospodárenie v lesoch, vrátane ich diverzity.
 Racionálne využívanie horninového prostredia
Ťažba nerastných surovín a jej vplyv na životné prostredie
Zmena od roku 2005 emo_smile U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2005 (pokles ťažby hnedého uhlia o 65 %, magnezitu o 62 %, rúd o 92 %), čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Došlo k poklesu dobývania surovín na povrchu o 1,2 % i v podzemí o 19,2 %.
Stav (2022) emo_neutral

Podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách napriek medziročnému nárastu neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou. Znižovanie objemu ťažby vrátane implementácie zákona o nakladaní s ťažobným odpadom, sa priamo prejavilo na znižovaní negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie. Vo väzbe na stupňujúce sa negatívne dôsledky zmeny klímy (prívalové dažde, vyvolaná nestabilita podložia a podobne) zvýšenie pozornosti vyžadujú hlavne uzavreté a opustené úložiská odpadov z ťažobného priemyslu.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Vývoj ťažby nerastných surovín a implementácia opatrení v oblasti nakladania s ťažobným odpadom indikuje predpoklad splnenia cieľa do roku 2030 – minimalizovať dopad ťažby nerastných surovín na životné prostredie.
Environmentálne záťaže
Posledná medziročná zmena emo_neutral
V roku 2022 pokračovali práce na prieskume lokalít pravdepodobných environmentálnych záťaží. Lokality, na ktorých bolo zdokumentované znečistenie, boli preradené medzi environmentálne záťaže. Zároveň boli ukončené sanácie na vybraných lokalitách a tieto boli vyradené z registra environmentálnych záťaží. Celkovo tak počet potvrdených environmentálnych záťaží poklesol o 5. Na lokalitách environmentálnych záťaží ide o znečistenie, ktoré vzniklo pred rokom 2007 (znečistenie po tomto roku sa posudzuje režimom environmentálnej škody v zmysle zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Stav (2022) emo_neutral Evidovaných bolo 326 potvrdených environmentálnych záťaží, z toho 151 s vysokou prioritou riešenia. Z nich na 31 lokalitách prebiehala v roku 2022 sanácia, ukončené sanácie boli celkovo na 16 lokalitách. 
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Splnenie cieľa vyvinúť úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží s najvyššou prioritou riešenia je ohrozené vzhľadom na zložitosť procesu riešenia environmentálnych záťaží, ako aj obmedzené finančné zdroje.
 Zmena klímy a ochrana ovzdušia
 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
 Emisie skleníkových plynov
Zmena od roku 2005 emo_smile

Množstvo emisií skleníkových plynov od roku 2005 pokleslo o 26,9 %, čo predstavuje pozitívny trend.
Posledná medziročná zmena emo_sad Emisie skleníkových plynov medziročne v porovnaní rokov 2020 a 2021 narástli o10,8 % avšak z krátkodobého hľadiska vykazujú pomerne ustálený trend.
Stav (2021) emo_smile SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov do ovzdušia.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch ETS o 43 % a  v sektoroch mimo ETS do roku 2030 o 20 % v porovnaní s rokom 2005 bude podľa súčasného trendu s podporou implementácie prijatých opatrení pravdepodobne dosiahnutý.
 Ochrana pred následkami povodní
Ochrana pred následkami povodní
Zmena od roku 2005 emo_neutral Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami zaznamenali v roku 2022 v porovnaní s rokom 2005 pokles o 92,21 %. Pri hodnotení trendu v období rokov 2015 – 2022 tento vykazuje kolísavý charakter.
Posledná medziročná zmena emo_smile Celkové výdavky a škody medziročne poklesli o 14,41 mil. eur. Výdavky súvisiace s povodňovými záchrannými prácami klesli o 1,94 mil. eur a výdavky na zabezpečovacie práce o 5,26 mil. eur. Počet dní s vyhláseným stupňom povodňovej aktivity sa znížil o 43 (79 dní v roku 2022 oproti 122 dní v roku 2021).
Stav (2022) emo_smile Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami boli vyčíslené na 2,257 mil. eur, z toho škody dosiahli hodnotu 1,303 mil. eur, usmrtená nebola žiadna osoba. Počet dní s vyhláseným stupňom povodňovej aktivity bol pod dlhodobejším priemerom o 28 dní (79 dní v roku 2022 oproti priemeru 107 dní za obdobie rokov 2007 – 2022).
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Realizáciou protipovodňových opatrení v dlhodobom horizonte klesli výdavky na povodňové a záchranné práce ako aj škody spôsobené povodňami. Problematické sú hlavne povodne spojené s prívalovými dažďami. Potrebné je dôsledné uplatňovanie prijatých opatrení ako aj prijatie ďalších opatrení v súlade s pripravovanými novými plánmi manažmentu povodňového rizika.
 Riešenie sucha a nedostatku vody
Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov
Zmena od roku 2005 emo_smile Odbery povrchovej vody poklesli v porovnaní rokov 2005 a 2022 o 55,14 % a podzemnej vody o 5,93 %. Index využívania vody plus (WEI+) dosiahol hodnotu 1,20 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Zaznamenaný bol mierny nárast odberov podzemnej vody o 2,67 % a odbery povrchovej vody mierne poklesli o 1,86 %.
Stav (2022) emo_smile Percento celkových odberov z odtoku z územia SR dosiahlo 8,49 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 14,07 %.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Efektívne využívanie vodných zdrojov bude závisieť od vývoja množstva odberov povrchových a podzemných a od vývoja množstva disponibilných vodných zdrojov. SR v súčasnosti disponuje relatívne dostatočnými vodnými zdrojmi. Realizáciou opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, zadržiavaním vody v krajine a znižovaním nárokov na vodu zefektívňovaním výrobných procesov, budú vytvorené ďalšie predpoklady, aby bol tento stav zachovaný.
Sucho v krajine
Zmena od roku 2005 emo_sad Výsledky monitoringu sucha na základe indexov poukazujú, že suché podmienky sa vyskytujú čoraz častejšie a trvajú dlhšiu dobu. Extrémne suché podmienky sa vyskytli už aj na severe SR.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Medziročná zmena sa týka časových a regionálnych rozdielov v prejavoch sucha. V obidvoch posledných sledovaných rokoch boli zaznamenané suché až extrémne suché podmienky v krajine.
Stav (2022) emo_neutral Rok 2022 bol z hľadiska výskytu sucha na Slovensku výnimočný. Extrémne suché podmienky sa vyskytli na viac ako polovici územia Slovenska a trvanie sucha bolo na niektorých miestach dlhšie ako 200 dní.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Nakoľko jednou z hlavných príčin nárastu suchých podmienok v krajine je rastúci trend potenciálneho výparu z pôdy spôsobený stúpajúcou teplotou vzduchu, predpokladá sa, že  realizácia opatrení zameraných na zvýšenie vodnej retenčnej kapacity pôdy, zníženie vodnej erózie  a zadržiavanie vody v krajine prispeje k dosiahnutiu cieľa pre rok 2030 –  zmiernenie dôsledkov sucha na krajinu, ktoré však nebude možné celkom eliminovať.
 Čisté ovzdušie
 Emisie znečisťujúcich látok
Zmena od roku 2005 emo_smile

Od roku 2005 do roku 2021 emisie znečisťujúcich látok poklesli. Emisie SO2 poklesli o 84 %, NOx o 45 %, CO o 39 %, PM10 o 45 %, PM2,5 o 48 %, NH3 o 23 % a NMVOC o 34 %.
Posledná medziročná zmena emo_sad Medziročne došlo k nárastu emisií väčšiny sledovaných znečisťujúcich látok - emisie SO2 narástli o 6 %, NOx o 4 %, CO o 20,8 %, PM10 o 3,1 %, PM2,5 o 7,4 %, a NMVOC o 4,7  %. Výnimkou boli NH3, ktoré zaznamenali pokles o 6,4 %.
Stav (2021) emo_smile V súčasnosti SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných záväzkov vzťahujúcich sa k emisiám znečisťujúcich látok.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral Trend vývoja emisií znečisťujúcich látok z dlhodobého hľadiska sa spomalil, resp. zastavil. Pre splnenie sprísnených cieľov k roku 2030 je okrem dôslednej implementácie opatrení prijať aj dodatočné opatrenie. Záväzky znižovania emisií po roku 2030 bude náročné dodržať.
Kvalita ovzdušia
Zmena od roku 2005 emo_smile Zaznamenaný bol pozitívny trend vo vývoji kvality ovzdušia aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu.
Posledná medziročná zmena emo_sad Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný nárast počtu prekročení limitných a cieľových hodnôt.
Stav (2022) emo_sad Stále sú zaznamenávané prekročenia povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre PM10 (3), PM2,5 (3), BaP (10) a prízemný ozón (2) a tiež  prekročenia povolených hodnôt pre prízemný ozón pre ochranu vegetácie a lesov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Napriek súčasnému pozitívnemu trendu vo vývoji emisií znečisťujúcich látok a predpokladu splnenia stanovených cieľov ich zníženia v rokoch 2020 - 2029 pravdepodobne nebude dosiahnutý cieľ, aby znečistenie ovzdušia nemalo významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie.
Zelené hospodárstvo
 Smerom k obehovému hospodárstvu
Produktivita zdrojov
Zmena od roku 2005 emo_smile Od roku 2005 došlo k nárastu produktivity zdrojov o 87,9 %.
Posledná medziročná zmena emo_neutral V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu produktivity zdrojov o 3,6 %.
Stav (2021) emo_sad Aj napriek zaznamenanému dlhodobejšiemu rastu pretrváva nízka produktivita zdrojov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ.
Obehové (recyklované) materiály
Zmena od roku 2010 emo_smile Od roku 2010 došlo k nárastu miery využívania obehových materiálov o 4 percentuálne body.
Posledná medziročná zmena emo_smile Miera využívania obehových materiálov sa medziročne zvýšila o 0,9 percentuálneho bodu.
Stav (2022) emo_neutral Miera využívania obehových materiálov predstavovala 9,1 % a stále tak zostáva pod priemerom EÚ (11,5 % v roku 2022).
Prognóza plnenia cieľov emo_sad Na dosiahnutie nezáväzného cieľa do roku 2030, ktorý stanovila EÚ (zdvojnásobiť mieru využívania obehových materiálov v porovnaní s rokom 2020) potrebuje SR dosiahnuť za 8 rokov nárast o viac ako 100 % (11,7 percentuálneho bodu), čo sa vzhľadom na dlhodobú stagnáciu (s výnimkou v roku 2020) zatiaľ nedarí naplniť.
Eko-inovačný index
Zmena od roku 2012 emo_sad Od roku 2012 sa SR v rebríčku prepadla z 19. na 21. miesto (z celkovo 27 členských štátov EÚ).
Posledná medziročná zmena emo_neutral SR zostala v rebríčku na 21. mieste (z celkovo 27 členských štátov EÚ).
Stav (2022) emo_sad SR sa dlhodobo umiestňuje v spodných priečkach rebríčka a je zaradená medzi tzv. dobiehajúce krajiny.
Nakladanie s komunálnymi odpadmi
Zmena od roku 2005 emo_smile Došlo k výraznému poklesu množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov ukladaných na skládku (o vyše 39 percentuálnych bodov). Miera recyklácie komunálnych odpadov výrazne vzrástla (o približne 50 percentuálnych bodov).
Posledná medziročná zmena emo_smile Podiel skládkovaných komunálnych odpadov medziročne klesol o 1,3 percentuálneho bodu. Miera recyklácie komunálnych odpadov vzrástla o 0,6 percentuálneho bodu.
Stav (2022) emo_sad Pretrváva vysoký podiel skládkovania komunálnych odpadov (39,3 %). Recyklácia komunálnych odpadov dosiahla v roku 2022 úroveň 49,5 %.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Cieľom v oblasti komunálneho odpadu je znížiť mieru jeho skládkovania na menej ako 25 % z celkového množstva komunálneho odpadu do roku 2035. Na dosiahnutie cieľa je potrebné urýchliť odklon komunálnych odpadov od ich skládkovania. Ďalším cieľom v tejto oblasti je zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie na 60 % do roku 2030. Na dosiahnutie cieľa je potrebné, aby miera recyklácie komunálnych odpadov aj naďalej rástla.
Odpady z obalov
Zmena od roku 2005 emo_smile Miera recyklácie odpadov z obalov od roku 2005 rastie. Kým v roku 2005 bola miera recyklácie pri sledovaných odpadoch z obalov 45,21 %, v roku 2021 to bolo 73,86 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Miera recyklácie všetkých odpadov z obalov vzrástla medziročne zo 70,8 % na 73,86 %.
Stav (2021) emo_smile Minimálne stanovené ciele recyklácie do roku 2025 sú u všetkých odpadoch z obalov plnené už v súčasnosti.
Zelené verejné obstarávanie (GPP)
Zmena od roku 2007 emo_neutral Trend uplatňovania GPP je od roku 2007 kolísavý, z dlhodobejšieho hľadiska s nepriaznivým vývojom napriek nárastu v posledných rokoch.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Zaznamenaný bol nárast podielu počtu zákaziek GPP na celkovom počte (nárast o 6,6 percentuálneho bodu), avšak v prípade podielu zákaziek GPP vo väzbe na hodnotu zákaziek bol zaznamenaný pokles o 0,93 percentuálneho bodu.
Stav (2022) emo_sad Úroveň GPP je stále nízka, hodnotenie vychádzalo z prieskumu, do ktorého sa zapojila necelá štvrtina dotknutých verejných inštitúcií. V roku 2022 bola dosiahnutá úroveň podielu zákaziek GPP na celkovom počte 11,75 % a podielu zákaziek GPP na celkovej hodnote zákaziek 16,77 %.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Cieľom je, aby do roku 2030 Slovensko zeleným verejným obstarávaním zabezpečovalo aspoň 70 % celkovej hodnoty verejného obstarávania a aspoň 70 % z celkového množstva zákaziek vo verejnom obstarávaní. Na dosiahnutie cieľa je potrebné, aby Slovensko výrazne zvýšilo podiel GPP z celkovej hodnoty verejného obstarávania a z celkového množstva zákaziek vo verejnom obstarávaní, inak hrozí, že Slovensko nesplní stanovený cieľ.
 Ekonomická a zároveň ekologická energia
Energetická efektívnosť vyjadrená vo forme primárnej energetickej spotreby (PES)
Zmena od roku 2005 emo_smile Od roku 2005 bol zaznamenaný 5,6 % pokles primárnej energetickej spotreby.
Posledná medziročná zmena emo_sad Medziročne došlo k výraznému 8,3 % nárastu primárnej energetickej spotreby.
Stav (2021) emo_smile Je predpoklad splnenia národného cieľa energetickej efektívnosti pre rok 2030 v primárnej energetickej spotrebe, neprekročiť úroveň 15,7 Mtoe.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Dosiahnutie cieľa 30,3 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,32 % zníženia PES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030.
Energetická efektívnosť vyjadrená vo forme konečnej energetickej spotreby (KES)
Zmena od roku 2005 emo_sad Došlo k 0,3 % nárastu konečnej energetickej spotreby.
Posledná medziročná zmena emo_sad Oživenie ekonomiky po pandémii COVID-19 sa odrazilo na výraznom 11,7 % medziročnom náraste konečnej energetickej spotreby.
Stav (2021) emo_sad KES bola v roku 2021 vyššia ako v roku 2005. Dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti pre rok 2030 v podobe úspor KES (10,27 Mtoe) si bude vyžadovať veľké úsilie vo všetkých sektoroch.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Dosiahnutie cieľa 30,3 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,32 % zníženia KES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. Splnenie cieľa však bude problematické dosiahnuť.
Obnoviteľné zdroje energie (OZE)
Zmena od roku 2005 emo_smile Došlo k nárastu podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,4 % v roku 2005 na 17,4 % v roku 2021.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Dosiahnutý bol minimálny medziročný nárast podielu OZE (nárast o 0,1 percentuálneho bodu).
Stav (2021) emo_smile SR prijala národný cieľ dosiahnúť 19,2 % podiel energie z OZE v roku 2030. Je predpoklad tento cieľ dosiahnuť.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Dosiahnutie cieľa 19,2 % zvýšenia podielu OZE bude podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. Prioritou bude využívanie OZE najmä v doprave a na výrobu tepla a chladu.
Emisie skleníkových plynov z energetiky
Zmena od roku 2005 emo_smile V období od roku 2005 do roku 2021 došlo k poklesu emisií skleníkových plynov z energetiky o 30,7 %.
Posledná medziročná zmena emo_sad V roku 2021 došlo k výraznému 13 % nárastu emisií skleníkových plynov z energetiky.
Stav (2021) emo_smile Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2021 napriek ich medziročnému nárastu jedny z najnižších od roku 1990.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Pokles emisií skleníkových plynov z energetiky za predpokladu prijatia a aplikovania cielených politík, opatrení a investícií by mala viesť k poklesu celkových emisií skleníkových plynov v SR a tým prispieť k dosiahnutia EÚ cieľov zníženia emisií skleníkových plynov.
 Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie
Dane s environmentálnym aspektom
Zmena od roku 2005 emo_smile Od roku 2005 došlo k nárastu celkového finančného objemu daní s environmntálnym aspektom o 139,6 %.
Posledná medziročná zmena emo_sad Medziročne došlo k poklesu celkového finančného objemu daní s environmentálnym aspektom o 8,2 %.
Stav (2022) emo_sad Výška environmentálnych daní v prepočte ako podiel na HDP dosiahla v roku 2022 1,99 % a pohybuje sa pod úrovňou priemeru v rámci krajín EÚ.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral  Envirostratégia 2030 explicitne nedefinuje ciele pre tento indikátor. Uvádza však možnosť rozširovania environmentálnych daní v jednotlivých oblastiach. Na ich základe budú vybrané opatrenia uplatnené tak, aby sa ich celkový podiel zvýšil. Envirostratégia 2030 tiež odporúča zvážiť zavedenie fiškálne neutrálnej environmentálnej daňovej reformy vrátane celkovej daňovoodvodovej reformy. Daňová záťaž má byť presunutá na environmentálne škodlivé činnosti.
Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia
Zmena od roku 2005 emo_smile Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia stúpli od roku 2005 do roku 2022 o 102,2 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Medziročne došlo k nárastu nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia o 25,9 %.
Stav (2022) emo_smile V roku 2022 náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia pokračovali v náraste.

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: