Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022
Zmena klímy a ochrana ovzdušia
Riešenie sucha a nedostatku vody
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Ktoré oblasti SR sú najviac ohrozené suchom a aký je aktuálny stav?
Rok 2022 bol z hľadiska výskytu sucha na Slovensku výnimočný. Extrémne suché podmienky sa vyskytli na viac ako polovici územia Slovenska a trvanie sucha bolo na niektorých miestach dlhšie ako 200 dní. Vo väčšine okresov na území Slovenska bola úroda veľmi nízka a sucho významne zasiahlo aj lesné ekosystémy.
V roku 2022 bola najdlhšia epizóda sucha na Slovensku podľa Zrážkového a evapotranspiračného indexu (SPEI) v Senici 204 dní, v Podolínci 190 dní a v Žihárci 160 dní.
Palmerov index pôdnej vlhkosti dostupnej pre rastliny (CMI) dosiahol v roku 2022 na niektorých staniciach najnižšie hodnoty od roku 1981, teda od začiatku sledovania tohto indexu.
Aký je vývoj vo využívaní povrchovej a podzemnej vody?
Odbery povrchovej vody po roku 2005 výrazne poklesli a od roku 2010 zaznamenávali minimálne medziročné výkyvy. V roku 2022 sa odbery znížili oproti roku 2005 o 55,14 % a medziročne (2021 – 2022) mierne poklesli o 1,86 %.
Odbery podzemnej vody tiež zaznamenali po roku 2005 pokles, pričom od roku 2016 zaznamenávajú opätovný nárast. Odbery podzemnej vody v roku 2022 narástli oproti predchádzajúcemu roku o 2,67 % a oproti roku 2005 zaznamenali pokles o 5,94 %.
Príčiny sucha
Vo všeobecnosti je možné povedať, že sucho je charakteristické nedostatkom vody v pôde, rastlinách alebo atmosfére. Podľa toho sa rozlišuje hydrologické, meteorologické, poľnohospodárske, prípadne socioekonomické sucho.
Primárnou príčinou sucha je nedostatok zrážok za určité obdobie. Slovensko je veľmi členitá krajina s relatívne veľkým výškovým rozdielom na pomerne malej vzdialenosti. Najvyššie polohy na Slovensku presahujú nadmorskú výšku 2 600 m n. m. (Gerlachovský štít 2 655 m n. m.), a naopak najnižšie polohy majú nadmorskú výšku takmer 100 m n. m. (katastrálne územie obce Klin nad Bodrogom 94,3 m n. m.). Vzdialenosť týchto lokalít je pritom len približne 250 km. Výrazný vplyv na režim zrážok má aj geografické rozloženie pohorí, teda orientácia pohorí voči prevládajúcemu prúdeniu vlhkých vzduchových hmôt prinášajúcich zrážky. V dôsledku prevládajúceho severozápadného až západného prúdenia vznikajú aj vplyvom náveterných a záveterných efektov veľké rozdiely v územnom rozložení zrážok. Pohoria na severe územia majú ročné úhrny zrážok viac ako 1 500 mm a naopak územia na juhozápade Slovenska len približne 500 mm. Podobne suché, ale rozlohou malé oblasti sú na najkrajnejšom severozápade Záhorskej nížiny, a tiež na rozhraní Hornádskej a Popradskej kotliny, kde sú priemerné ročné úhrny nižšie ako 550 mm. Menej zrážok na Spiši však nemá taký dôsledok na potenciálne sucho, ako je tomu na juhozápade a krajnom juhovýchode krajiny.
Nedostatok zrážok často nie je jediným činiteľom, ktorý spôsobuje sucho. Na výskyt a prehĺbenie sucha majú vplyv aj evaporačné podmienky, a to menovite vlhkosť vzduchu, slnečný svit, rýchlosť vetra, sklon terénu, druh pôdy a jej hydrolimity. Medzi dôležité hydrolimity patrí poľná vodná kapacita, využiteľná vodná kapacita, bod zníženej dostupnosti vody pre jej príjem koreňovým systémom rastliny, a tiež bod vädnutia. Podzemná voda taktiež ovplyvňuje konečné množstvo vody v pôde a jej prítomnosť môže znížiť intenzitu sucha.
Hodnotenie sucha
Pre posúdenie sucha sa používa viacero indexov sucha. Každý z nich má svoje výhody, ale aj radu nevýhod. Preto je najlepšie pozerať sa na sucho z viacerých uhlov pohľadu a použiť na určenie jeho intenzity viacero indexov. Na Slovensku do roku 2015 neprebiehal operatívny monitoring sucha. Sucho bolo spracované v minulosti len vo vedeckých štúdiách, v ktorých sa zhodnotila náchylnosť oblastí Slovenska na sucho z pohľadu klimatológie. Príkladom takýchto štúdii bol Klimatický atlas Slovenska z roku 2015, v ktorom boli vypočítané tri indexy: Štandardizovaný zrážkový index sucha (SPI), Palmerov index závažnosti sucha (PDSI) a Palmerov Z-index pre celé územie SR v rokoch 1961 – 2010. V roku 2015 začal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s operatívnym monitoringom meteorologického a pôdneho sucha na týždennej báze.
Meteorologické sucho
Pre monitoring meteorologického sucha boli vybrané tri indexy sucha: Zrážkový a evapotranspiračný index (SPEI), Štandardizovaný zrážkový index (SPI) a Palmerov index pôdnej vlhkosti dostupnej pre rastliny (CMI). Indexy SPEI a SPI odzrkadľujú relatívny stav voči dlhodobému priemeru. Podľa indexu CMI sa dá určiť, kde je pôdnej vlahy dostupnej pre rastliny najmenej, pričom ide len o teoretický odhad určený z rovnice vodnej bilancie. Pri všetkých troch indexoch platí, že záporné hodnoty predstavujú sucho a kladné hodnoty vlhko. V júni 2019 bol do monitoringu implementovaný graf deficitu, resp. nadbytku zrážok za obdobie posledných 90 dní. Referenčným obdobím pre výpočet indexov sucha a deficitu zrážok je obdobie rokov 1981 – 2010. Monitoring meteorologického sucha je prevádzkovaný priamo SHMÚ a výstupy v podobe grafov sú pravidelne aktualizované na jeho webovej stránke.
Zhodnotenie meteorologického sucha v roku 2022
Index SPEI - Na začiatku roka 2022 boli na väčšine územia normálne až mierne suché podmienky. Veľmi suché podmienky boli spočiatku len lokálne na juhovýchode Slovenska, ku koncu januára už veľmi sucho bolo aj na juhu stredného a západného Slovenska. Extrémne sucho sa objavilo krátkodobo vo februári v Prešove, na juhozápade v Bratislave, Žihárci a Hurbanove. V marci sa podmienky postupne zhoršovali. Najskôr bolo extrémne sucho len na západnom Slovensku, ku koncu mesiaca sa rozšírilo aj v južnej časti stredného a východného Slovenska. Na konci mesiaca bolo veľmi sucho až extrémne sucho na celom území. V apríli nastalo zlepšenie situácie a do polovice mája prevažovali normálne až mierne suché podmienky. V júni sa opäť objavilo extrémne sucho, spočiatku len na východnom Slovensku, neskôr aj na strednom Slovensku. V júli bolo extrémne sucho už aj na západe. V tretej júlovej dekáde bolo extrémne sucho na približne polovici staníc. Počas augusta, kvôli búrkovej činnosti, boli podmienky na území Slovenska rôznorodé. Extrémne sucho naďalej prevažovalo na východnom Slovensku a v južnej časti stredného Slovenska. Na začiatku septembra bolo extrémne sucho ešte na východe, ale neskôr sa aj tam situácia zlepšila. V októbri boli na väčšine Slovenska normálne až veľmi vlhké podmienky. Sucho sa opäť objavilo až v novembri. Veľmi až extrémne suché podmienky boli na viacerých staniciach na západnom Slovensku a v priľahlej časti stredného Slovenska. V roku 2022 bola najdlhšia epizóda sucha na Slovensku podľa indexu SPEI v Senici 204 dní, v Podolínci 190 dní a v Žihárci 160 dní.
Zhodnotenie výskytu suchých období na vybraných staniciach
Záporné hodnoty indexu SPEI indikujú zápornú vlahovú bilanciu, a teda obdobie výskytu suchých podmienok. Priebehu 12-mesačného SPEI na takmer všetkých staniciach (s výnimkou Bratislavy - letiska) je viditeľné ako prvé dlhšie deficitné obdobie prelom 80-tých a 90-tých rokov. Ďalším významným obdobím bol začiatok 21. storočia, pričom suché obdobie vrcholilo v extrémnom roku 2003, ktorý bol extrémne suchým nie len na našom území, ale aj v celom európskom priestore. Výrazné suché obdobia sa neskôr opakovane vyskytli aj v priebehu posledných dvoch dekád (po roku 2011). Výskyt suchých období bol zaznamenaný v priebehu celého sledovaného obdobia, avšak ich frekvencia a intenzita (najmä z hľadiska dosiahnutého absolútneho minima) s postupujúcim časom narastá. V prípade staníc lokalizovaných na západnom Slovensku (Bratislava – letisko a Hurbanovo) ide dokonca o takmer jedno ucelené výrazne deficitné obdobie trvajúce od roku 2015 v prípade Bratislavy, resp. od roku 2017 v prípade Hurbanova. O niečo lepšie sú na tom vyššie položené stanice v blízkosti pohorí (Oravská Lesná, Poprad, čiastočne Sliač), ktoré pri 12-mesačnej akumulácii indexu nezaznamenávajú tak výrazne negatívnu vlahovú bilanciu s vysokou frekvenciou. To však neznamená, že sa obdobia sucha v týchto oblastiach nevyskytujú vôbec, resp. že nemôžu mať negatívne dopady na ekosystémy a ľudské aktivity týchto regiónov.
Obr. Priebeh 12-mesačného SPEI na stanici Hurbanovo od roku 1981
Zdroj: SHMÚ
Obr. Priebeh 12-mesačného SPEI na stanici Oravská Lesná od roku 1981
Zdroj: SHMÚ
Index CMI - Index CMI dosahoval najnižšie hodnoty v letnom období. Pod hranicu závažného sucha (hodnoty -3 a menej) klesol index až na 15 staniciach. Najnižšia hodnota bola -3,73 v Košiciach v 34. týždni a -3,61 v Sliači v 30. týždni, pričom v tom istom týždni bol index -3,49 v Dolných Plachtinciach, -3,47 v Banskej Štiavnici a -3,44 v Banskej Bystrici. Index CMI dosiahol v roku 2022 na niektorých staniciach najnižšie hodnoty od roku 1981, teda od začiatku sledovania tohto indexu. Tento záver platí pre stanice Prievidza, Žiar nad Hronom, Banská Bystrica, Sliač, Brezno, Dolné Plachtince, Senica, Podhájska, Kamenica nad Cirochou a Košice.
Zhodnotenie pôdneho sucha v roku 2022
V roku 2022 sa extrémne pôdne sucho vyskytlo najskôr vo februári na Záhorí. V marci sa situácia ešte zhoršila a výrazné až extrémne sucho spolu zasahovalo na konci marca až 27 % územia. V prvej polovici apríla sa situácia na väčšine územia čiastočne zlepšila. Mesiace máj a jún boli veľmi suché na väčšine územia a s narastajúcim výparom sa sucho prehlbovalo na čoraz väčšom území. Veľmi zlá situácia bola na konci júna, kedy bolo extrémne sucho až na 55 % územia. V prvej polovici júla nastalo čiastočné zlepšenie, ale len na krátky čas. V druhej polovici júla 2022 extrémne sucho zasahovalo takmer 60 %. Úplne najhoršia situácia bola 24.7., keď bolo extrémne sucho na celom západnom Slovensku, na väčšine stredného Slovenska a ojedinele aj na východe (Obr. 1). V auguste bol už na západnom a strednom Slovensku dostatok zrážok, ale extrémne sucho ostalo ešte vo východnej časti Slovenska. V septembri a októbri už bola situácia priaznivá a väčšina územia bola bez rizika sucha. Začínajúce až výrazné sucho sa objavilo ojedinele na juhozápade až v novembri a decembri. Relatívne nasýtenie bolo pod hranicou 10 % v druhej polovici júla až na približne polovici územia, pričom sa jednalo prevažne o južnú časť Slovenska. Deficit pôdnej vlahy bol najvyšší -80 až -100 mm v júni a júli na strednom Slovensku, najmä v horských oblastiach, kde bol výrazný nedostatok zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom. V auguste bol deficit -80 až -100 mm aj na krajnom východe a v oblasti Vihorlatu.
Graf. Vývoj intenzity sucha za rok 2022 v pôdnom profile 0–100 cm. V grafe sú zobrazené všetky stupne intenzity sucha a ich priestorové pokrytie v % na celom území Slovenska
Dopady na poľnohospodárstvo a ovocinárstvo
Vývoj a rast poľnohospodárskych plodín bol na začiatku jari 2022 ovplyvnený pretrvávajúcimi nočnými mrazmi, chladným a veterným počasím s výrazným deficitom atmosférických zrážok. Reportéri hlásili nedostatok pôdnej vlahy, najmä vo vrchnej vrstve pôdy, stagnujúce oziminy, problémy so vzchádzaním už zasiatych jarín, suchom a mrazmi stresujúce ovocné stromy na Podunajskej nížine, Záhorí a v južných okresoch stredného a východného Slovenska. Ani výskyt atmosférických zrážok v druhej polovici jari nebol pre vegetáciu postačujúci. Reportéri naďalej hlásili slabé zakorenenie, nedostatočný vývoj odnoží ozimín, repky, riedke a nesúvislé vzchádzanie maku jarného, kukurice, poškodenie koreňov pšenice mrazmi i slabý nárast hmoty pri krmovinách na väčšine Slovenska.
Kombinácia vysokej teploty vzduchu, nízkych a nerovnomerných úhrnov zrážok, najmä z lokálnych búrok a veterného počasia, spôsobili prehlbovanie sucha na Slovensku aj v letom období. Reportéri hlásili popraskanú a prašnú pôdu, vlhkosť semien hrachu len cca 10 %, opakované nutné zavlažovanie kukurice, ktorá ostala nenávratne poškodená bez riadne opelených klasov. Hlásili aj výrazné poškodené porasty slnečnice, sóje, tráv a lucerny. Výsledky žatvy, ktorá nastala veľmi skoro (už v polovici júna počas extrémneho sucha), potvrdili prvotné odhady poľnohospodárov. Úroda ozimín bola priemerná, v mnohých okresoch podpriemerná. Problémy hlásili aj ovocinári. Úroda drobného ovocia a ovocných stromov bola silne poznačená suchom, aj napriek zavlažovaniu. Hlásený bol najmä predčasný opad ovocia a lístia, plodov bolo málo a boli malé. Väčšina ovocia bola kvôli suchu poškodená hmyzom a vtáctvom. Vinohradníci z Podunajskej nížiny hlásili dopady sucha na viniči podpriemerne malými bobuľami na strapcoch, ktoré však rýchlo dozrievali. Zrážky koncom leta priniesli zväčšenie bobúľ a lepšiu úrodu, znížila sa však cukornatosť hrozna, ktorá dosahovala len priemernú hodnotu. Prejavy sucha boli zaznamenané aj na zelenine na väčšine územia Slovenska. Najviac trpeli papriky, paradajky, cukety, uhorky, hlúboviny, či koreňová zelenina na poliach, ktoré si vyžadovali zvýšenú závlahu. Sucho malo za následok aj intenzívnejší výskyt chorôb a škodcov.
Atmosférické zrážky v jesenných mesiacoch oživili všetky porasty. Reportéri hlásili zber oskoruší, neskorých jabĺk, jesenných hrušiek, orechov, zemiakov a silážnej kukurice. Sucho sa postupne zmierňovalo, ale na vodných tokoch a v studniach sa zvýšené množstvo zrážok neprejavilo. Pokles teploty vzduchu, hmly a častejšie zrážky v novembri udržiavali porasty ozimín a krmovín v dobrej kondícii, v zelenom stave, bez chorôb a výpadkov. Poľnohospodári postupne ukončili všetky práce na poliach a v ovocných sadoch. V decembri boli zaznamenané prvé mrazy a súvislá snehová pokrývka, ktorá sa koncom roka roztopila.
Dopady na lesy
Prvé prejavy sucha na lesné porasty sme zaznamenali na jar, pričom boli spojené s hláseniami deficitu vody v pôde a vädnutím jarnej výsadby, najmä jedle bielej (Abies alba L.), v lokalitách stredného Slovenska.
V prvej polovici leta reportéri zaznamenávali najmä zníženie hladín menších vodných tokov na takmer celom území Slovenska. Výraznejšie negatívne dopady sucha na lesné porasty boli prostredníctvom hlásení zaznamenávané až v mesiaci august. V lokalitách stredného a severného Slovenska sme zaznamenali odumieranie dospelých porastov smreka obyčajného (Picea abies L.) spôsobeného komplexom faktorov (podkôrny hmyz, drevokazné huby, ale aj sucho). Na mnohých lokalitách Slovenska (najmä 1. až 4. lesný vegetačný stupeň) sme zaznamenali letné žltnutie listov, najmä na porastoch buka lesného (Fagus sylvatica L.), rôznych druhoch duba (Quercus spp.), ale aj na hrabe obyčajnom (Carpinus betulus L.). V Malých Karpatoch reportéri hlásili popri opade listov buka aj vysokú stratu na úrode bukvy. Straty na jarnom zalesňovaní dosiahli v danej lokalite takmer 50 %. V jesenných mesiacoch, napriek výskytu atmosférických zrážok, zostávala pôda v hlbších pôdnych profiloch naďalej suchá, čo mohlo spôsobiť usychanie ihličnanov a skorší nástup jesenných fenologických fáz (všeobecné žltnutie, opad listov) v porastoch v rastovej fáze mladiny. Celkovo v rámci Slovenska boli suchom zasiahnuté najmä bukové kultúry na stanovištiach bez prítomnosti materského porastu. Mladé lesné porasty z prirodzenej obnovy boli výrazne menej zasiahnuté suchom. Menej zasiahnuté boli smrekové kultúry, najmenej dubové kultúry. Na juhu Východoslovenskej nížiny sme zaznamenali aj negatívny dopad sucha na topoľové kultúry.
Dopady sucha na staršie lesné porasty v roku 2022 sa pravdepodobne prejavia až v nasledujúcom roku, prípadne v ďalších rokoch na zdravotnom stave lesných porastov. V dôsledku sucha sú lesné porasty oslabené a vytvárajú predispozíciu pre aktivizáciu sekundárnych biotických škodcov akými sú najmä podkôrny hmyz a drevokazné huby.
Hydrologické sucho
Hodnotenie hydrologického sucha v povrchových vodách je v rámci Monitoringu hydrologického sucha on-line prístupné od roku 2016 na internetovej stránke SHMÚ. Je založené na porovnaní aktuálnych operatívnych údajov priemerných mesačných prietokov s dlhodobými priemernými mesačnými prietokmi (Qma) za referenčné obdobie a v hodnotení priemerných denných prietokov na základe odpovedajúcej M-dennosti za referenčné obdobie. Od roku 2021 sa na stránke SHMÚ pravidelne v Aktualitách hodnotia jednotlivé uplynulé mesiace z pohľadu sucha v povrchových a podzemných vodách, ako aj z pohľadu povodňových situácií.
Hodnotenie priemerných mesačných prietokov za jednotlivé kalendárne mesiaca vnáša do analýz aspekt sezónnosti, dôležitý pre odlíšenie jednotlivých prirodzených odtokových fáz, teda rozdelenia odtoku v roku. V našich podmienkach je typickým obdobím zvýšeného odtoku jar. Podľa rôznej nadmorskej výšky (a s tým súvisiacimi teplotami vzduchu, množstvom snehových zásob a časom ich topenia) je takáto zvýšená vodnosť typická pre mesiace marec až máj, v priemere pre Slovensko je najvodnejším mesiacom apríl. Obdobím najmenších prietokov je najmä letno-jesenné obdobie; v horských oblastiach sa pridáva aj zimné obdobie, kedy je voda zo zrážok zachytená vo forme snehu a ľadu, prípadne môže dochádzať aj k zámrzu tokov.
Vplyvom klimatickej zmeny pozorujeme v ostatných desaťročiach isté zmeny v spomínanom rozdelení odtoku. Ide najmä o skoršie topenie snehu už v zimných mesiacoch, čo vplýva na zvýšenie odtoku v týchto mesiacoch a naopak k zníženiu odtoku v obvykle vodných jarných mesiacoch. Najvýraznejšie zmeny sú nárast prietokov v januári a pokles prietokov v apríli. I keď jarné mesiace v priemere stále ostávajú mesiacmi so zvýšeným odtokom, presúva sa časť odtoku do skorších mesiacov. To sa negatívne odráža v nedostatočnom jarnom dopĺňaní zásob vody v povodiach, vrátane vsakovania vody do pôdy a podzemnej vody. Pri neskorších nepriaznivých klimatických pomeroch môže táto situácia predstavovať zvýšené riziko sucha v povrchových tokoch v letných a jesenných mesiacoch.
Na základe celkového zhodnotenia povrchových vôd v SR spracovaného analýzou pozorovaných hydrologických údajov v 42 reprezentatívnych a neovplyvnených vodomerných staniciach štátnej hydrologickej siete povrchových vôd SHMÚ za obdobie 1961 – 2020 voči reprezentatívnemu obdobiu 1961 – 2000 dochádza ku poklesu vodnosti.
M-denný prietok predstavuje priemerný denný prietok dosiahnutý alebo prekročený po M dní v zvolenom období. To znamená, že napríklad 355-denný prietok (Q355d) je hodnota, ktorá by v danom profile na toku mala byť menšia v priemere len 10 dní v roku (365 dní mínus 355), po zvyšné dni roka by mala byť buď rovná tejto hodnote alebo väčšia. Za hodnoty blízke minimám (obdobie sucha) považujeme najmä hodnoty odpovedajúce Q355d, Q364d.
Rok 2022 bol zrážkovo suchý (83 % dlhodobého normálu). Zrážkový deficit sa prejavil aj v ročnom odtečenom množstve z územia SR, na základe ktorého tiež hodnotíme rok 2022 ako suchý (len 61 % dlhodobého priemeru). Od roku 1961 je to druhá najmenšia hodnota po roku 2012 (59% dlhodobého priemeru).
Tomu odpovedá aj priemerná hodnota ročnej vodnosti. Priemerná ročná vodnosť z hodnotených vodomerných staníc (vodnosť roka predstavuje % pomer priemerného ročného prietoku a dlhodobého priemerného prietoku za referenčné obdobie) v roku 2022 bola dokonca najmenšia v období 1961-2022 (53,2 % dlhodobej hodnoty); priemerná vodnosť v roku 2012, ako druhá najmenšia, predstavovala 55 % dlhodobej hodnoty.
Graf. Vývoj priemernej ročnej vodnosti roka povrchových tokov v SR
Zdroj: SHMÚ
Vo všetkých čiastkových povodiach na Slovensku boli zaznamenané podpriemerné hodnoty odtečeného množstva. Najvyšší odtok (76 % normálu) sa prejavil v čiastkovom povodí Váhu (bez sub-povodia Nitry), v ostatných povodiach boli % hodnoty odtoku oproti dlhodobým priemerom ešte menšie; najnižšie hodnoty na úrovni veľmi suchého roka (pod 40 % dlhodobého priemeru) boli zaznamenané v čiastkových povodiach Dunaj (26 %), Ipeľ (30 %) a Bodva (37 %).
Situáciu v jednotlivých vodomerných staniciach dokumentuje obrázok 2, kde sú farebne odlíšené stanice podľa kategórie vodnosti. Z mapy je zrejmé, že najmenej vodné boli oblasti južného a juhozápadného Slovenska, obzvlášť oblasť Malých Karpát (čiastkové povodie Morava a sub-povodie Malý Dunaj (povodie Váhu). O niečo priaznivejšia situácia bola na tokoch v severnej časti SR, v hornej časti povodia Váhu a v povodí Popradu a Dunajca, čiastočne aj vo východnej časti povodia Bodrogu. Aj v týchto oblastiach však boli hodnoty vodnosti pod dlhodobým priemerom.
Mapa Vodnosť roka 2022 v hodnotených vodomerných staniciach v SR
Zdroj: SHMÚ
Priemerné mesačné prietoky výrazne menšie ako dlhodobé mesačné priemery sa prejavili už v marci 2022, kedy vo väčšine vodomerných staníc hodnoty poklesli pod 60 % odpovedajúcich dlhodobých priemerných mesačných prietokov (výrazne podnormálny mesiac), pričom v južnej polovici Slovenska prevládali vodomerné stanice s hodnotami menšími ako 40% (suchý mesiac), v mnohých dokonca menej ako 20 % (extrémne suchý mesiac) dlhodobých hodnôt. Ďalšími mesiacmi roka 2022 s prevládajúcim výskytom vodomerných staníc s hodnotami menšími ako 40 % odpovedajúcich dlhodobých priemerných mesačných prietokov za referenčné obdobie boli mesiace jún, júl a aj november.
Mapa Situácia priemernej mesačnej vodnosti v SR – júl 2022 (operatívne údaje)
Zdroj: SHMÚ
Minimálne priemerné denné prietoky sa v roku 2022 na Slovensku vyskytovali najmä v júli, auguste a septembri. Až v polovici vodomerných staníc (50,1 %) boli hodnoty minimálnych prietokov rovné alebo menšie ako odpovedajúca hodnota Q364d. Z nich sa v 12 vodomerných staniciach vyskytol stav, kedy bol prietok rovný 0, tzn., že tok dočasne vyschol. Takúto situáciu sme zaznamenali v nasledovných vodomerných staniciach: Turá Lúka - Svacenický jarok, Brezová pod Bradlom - Brezovský potok, Sološnica - Sološnický potok, Tuchyňa - Tovársky potok, Pstruša - Kocanský potok, Pečenice – Jabloňovka, Divín - Budínsky potok, Kosihy nad Ipľom - Veľký potok, Gemerská Ves – Turiec, Moldava nad Bodvou – Bodva, Svinica - Svinický potok, Zemplínsky Branč – Chlmec. V 30% vodomerných staníc boli hodnoty minimálnych denných prietokov na úrovni Q355d až Q364d.
Mapa Minimálne priemerné denné prietoky v roku 2022
Dopady sucha na podzemnú vodu
Vývoj hladín podzemných vôd a výdatností prameňov počas roka ovplyvňuje súbor klimatických činiteľov, ktoré v konečnom dôsledku podmieňujú charakter roka. Z toho dôvodu nie je vývoj hladín podzemných vôd a výdatností prameňov v rámci územia rovnaký, pričom dôležitý vplyv na celkový vývoj má aj orografická členitosť územia. Vývoj zrážkových úhrnov bol vo všetkých regiónoch Slovenska podobný. Rozdelenie zrážkových úhrnov bolo v jednotlivých mesiacoch nepravidelné. Mimoriadne vysoké zrážkové úhrny boli v regióne západného Slovenska zaznamenané v septembri, v regióne stredného Slovenska vo februári a v septembri a v regióne východného Slovenska v septembri. Extrémne nízke zrážkové úhrny boli zaznamenané v novembri, marci a v júni. Región západného Slovenska dosiahol v ročnom hodnotení podnormálny stav (-131 mm pod normálom), región stredného Slovenska dosiahol taktiež podnormálny stav (-148 mm pod normálom) a región východného Slovenska dosiahol tiež podnormálny stav (-147 mm pod normálom).
Priemerné ročné hladiny podzemných vôd v roku 2022 oproti roku 2021 takmer jednoznačne na celom Slovensku poklesli (od -10 cm do -60 cm), ojedinele aj -130 cm. Vzostup priemerných hladín v roku 2022 oproti minulému roku bol zaznamenaný v povodí Moravy do +19 cm. Pri priemerných ročných hladinách v roku 2022 oproti dlhodobým priemerným ročným hladinám sme zaznamenali prevažne poklesy - v povodí dolného Váhu, Hrona, Ipľa a Popradu jednoznačné. Poklesy dosahovali od -3 cm do -100 cm. Priemerné ročné hodnoty hladiny podzemnej vody boli oproti dlhodobým priemerným hodnotám ojedinele vyššie v povodí Moravy, Dunaja, horného Váhu, Slanej, Hornádu, Bodvy a Bodrogu. Vzostupy dosiahli prevažne od +2 cm do +80 cm.
Priemerné ročné výdatnosti prameňov v roku 2022 oproti minulému roku prevažne poklesli (od 5 – 90 %), ojedinelé vzostupy v povodí horného a dolného Váhu, Oravy, Turca, Nitry a Bodrogu dosiahli 103 – 150 % maximálnych ročných výdatností v roku 2021. Pri porovnaní priemerných ročných výdatností v roku 2022 oproti dlhodobým priemerným výdatnostiam sme zaznamenali prevažne poklesy priemerných výdatností (15 – 90 %), vzostupy boli zaznamenané v povodí Moravy, stredného Váhu, Oravy, Turca, Popradu, Bodvy a Bodrogu (101 – 220 %).
Hydrologický rok 2022 bol z hľadiska podzemnej vody vyhodnotený ako podriemerný – suchý rok. Vo všeobecnosti môžeme skonštatovať, že negatívny dopad sucha na podzemnú vodu sa prejavil v rámci celého územia Slovenska. Hladina podzemnej vody a výdatnosť prameňov výrazne nižšie a nižšie ako je ich dlhodobý normál referenčného obdobia prevládali na celom území. Iba mesiac január bol hodnotený ako priemerný. Od marca až do konca hydrologického roka, teda októbra boli mesiace hodnotené ako podpriemerné, s najintenzívnejším prejavom v júli a auguste.
Mapa: Priestorové hodnotenie dopadov sucha na podzemnú vodu SR (2022)
Zdroj: SHMÚ
Bilancia vodných zdrojov
Celkové zásoby vody k 1. 1. 2022 v akumulačných nádržiach predstavovali 745,9 mil. m3, čo reprezentovalo 64,24 % využiteľného objemu vody v akumulačných nádržiach. K 1. 1. 2023 celkový využiteľný objem hodnotených akumulačných nádrží oproti stavu k 1. 1. 2022 mierne klesol na 742,8 mil. m3, čo reprezentuje 64,03 % využiteľného objemu vody.
| |
Objem (mil. m3) | |||
| 2005 | 2010 | 2021 | 2022 | |
| Hydrologická bilancia | ||||
| Zrážky | 46 029 | 59 117 | 37 300 | 31 124 |
| Ročný prítok do SR | 69 806 | 71 810 | 60 787 | 46 104 |
| Ročný odtok | 79 979 | 98 524 | 74 352 | 59 941 |
| Ročný odtok z územia SR | 10 173 | 22 939 | 11 322 | 6 960 |
| Vodohospodárska bilancia | ||||
| Celkové odbery SR | 906,89 | 602,27 | 586,49 | 591,10 |
| Výpar z vodných nádrží | 50,07 | 48,08 | 38,29 | 41,38 |
| Vypúšťanie do povrchových vôd | 872,00 | 698,49 | 634,79 | 564,23 |
| Vplyv vodných nádrží (VN) | 111,61 | 72,00 | 175,60 | 21,26 |
| Nadlepšovanie | Akumulácia | Nadlepšovanie | Akumulácia | |
|
Celkové zásoby vo VN k 1. 1. nasl. roka |
721,00 | 1 003,30 | 745,90 | 742,80 |
| % zásobného objemu v akumulačných VN SR | 62 | 86 | 64 | 64 |
| % celkových odberov z odtoku z územia SR | 8,91 | 2,63 | 5,18 | 8,49 |
Zdroj: SHMÚ
Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov
Index využitia vody plus (WEI+) vyjadruje pomer požiadaviek na vodu a obnoviteľých vodných zdrojov pre určitú oblasť. Hodnota WEI+ v SR v roku 2019 dosiahla 1,2 %, čo je pod úrovňou 20 %, ktorá sa vo všeobecnosti považuje ukazovateľ nedostatku vody.
V roku 2022 poklesli celkové odbery povrchových vôd oproti predchádzajúcemu roku o 1,86 %. Pokles v odberoch pre priemysel predstavoval 6,33 %, odbery povrchových vôd pre vodovody vzrástli o 4,92 %. Odbery povrchových vôd pre závlahy dosiahli hodnotu 19,49 mil. m3, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo nárast 30,0 %.
Graf. Vývoj v odberoch povrchových vôd
|
Rok |
Vodovody |
Priemysel |
Závlahy |
Ostatné poľnohospodárstvo | Odbery spolu |
Vypúšťanie |
| 2005 | 53,828 | 467,957 | 11,006 | 0,0110 | 532,791 | 871,865 |
| 2010 | 48,200 | 392,700 | 5,800 | 0,0120 | 446,700 | 744,600 |
| 2021 | 47,950 | 180,590 | 14,990 | 0,0430 | 243,570 | 634,790 |
| 2022 | 50,310 | 169,170 | 19,490 | 0,0570 | 239,030 | 564,260 |
Zdroj:SHMÚ
Graf. Vývoj využívania podzemných vôd
| Rok | Verejný vodovod | Potravinársky priemysel | Ostatný priemysel | Poľn. a živoč. výroba | Rastl. výroba a závlahy | Sociálne potreby | Iné využitie | Spolu |
| 2005 | 9 159,87 | 288,25 | 856,75 | 308,82 | 95,07 | 279,72 | 878,98 | 11 867,46 |
| 2010 | 8 295,00 | 256,00 | 781,00 | 217,20 | 48,70 | 254,40 | 967,20 | 10 819,50 |
| 2021 | 7 951,97 | 265,82 | 769,08 | 227,23 | 195,63 | 195,67 | 1 268,40 | 10 873,80 |
| 2022 | 8 015,81 | 225,80 | 782,32 | 229,60 | 229,78 | 205,22 | 1 475,21 | 11 163,74 |
Zdroj: SHMÚ
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|