• Správy o stave ŽP SR
  • Predslov
  • Základné informácie o SR
  • Súhrnné hodnotenie
  • Komplexný environmentálny monitorovací a informačný systém
  • Zložky životného prostredia a ich ochrana
    • Ovzdušie
    • Voda
    • Horniny
    • Pôda
    • Rastlinstvo a živočíšstvo
  • Ochrana prírody a tvorba krajiny
  • Hlavné kumulatívne environmentálne problémy
  • Mestské a vidiecke životné prostredie
  • Environmentálna regionalizácia
  • Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia
  • Rizikové faktory v životnom prostredí
  • Starostlivosť o životné prostredie
  • Medzinárodná spolupráca
  • Téma roka
• Sektorové indikátorové správy
• Výhľadové štúdie a globálne megatrendy
• Informačné materiály o ŽP
• Tematické a prierezové publikácie
• Environmentálne indikátorové správy
• Regionálne správy o stave ŽP SR
• Environmentálna regionalizácia SR
• Správy pre Európsku komisiu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022

Zmena klímy a ochrana ovzdušia

Čisté ovzdušie

Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

Aký je vývoj v  produkcii znečisťujúcich látok na území SR?

Emisie základných znečisťujúcich látok (SO₂, NO_x,  nemetánové prchavé organické látky (NMVOC), CO a amoniak)  v horizonte rokov  2005 – 2021 výrazne poklesli, v porovnaní rokov 2020 až 2021 bol však u nich zaznamenaný mierny nárast s výnimkou amoniaku.
Emisie tuhých prachových častíc v dlhodobom časovom horizonte taktiež poklesli, avšak v medziročnom porovnaní emisie PM₁₀  mierne vzrástli.
V prípade ťažkých kovov (Cd, Hg, Pb) bol zaznamenaný trend výrazného poklesu ich emisií z dlhodobého hľadiska, avšak z krátkodobého v porovnaní s rokom 2020 emisie Hg, Cd mierne vzrástli a emisie Pb zaznemenali dokonca výrazný nárast.
V prípade perzistentných organických látok (POPs)  v rozmedzí rokov 2005 – 2021 poklesli emisie PCDD/PCDF a emisie PAH a PCB narástli. Rovnaký trend bol zaznamenaný aj medziročne.

Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov v ochrane ovzdušia?

SR plní redukčné záväzky vyplývajúce z legislatívy EÚ a medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov. Pri väčšine látok sú ich emisie už v súčasnosti pod záväznými hodnotami definovanými na obdobie 2020 – 2029.

Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?

V roku 2022 došlo k  prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 ho­dinové koncentrácie PM₁₀ na 3 monitorovacích staniciach a na 3 tiež prekročenie priemernej ročnej hodnoty pre PM_2,5. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 10 monitorovacích staniciach. Na 2 monitorovacích staniciach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia. U ostatných znečisťujúcich látok boli limitné hodnoty dodržané.

Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu vegetácie a lesov?

Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO₂, NO_x) neboli prekročené. Na 6 monitorovacích staniciach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu na ochranu vegetácie a lesov.

Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?

Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -1,6 %, celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2020 mierne poklesla v Bratislave a mierne narástla v Gánovciach.

Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?

SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.

Aký je vývoj vplyvu dopravy na ovzdušie?

V období rokov 2005 – 2021 emisie základných znečisťujúcich látok z dopravy zaznamenali pokles. Trvalý pokles od roku 2010 bol zaznamenaný pri emisiách CO, NO_x, PM₁₀ a PM_2,5. Klesajúci trend v rokoch 2005 – 2017 zaznamenali aj emisie SO₂  a od roku 2018 začali opätovne narastať.

Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok

Hodnotenie emisnej situácie je spracované na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR – Nomenclature for Reporting).

Porovnaním rokov 2005 – 2021 bol zistený výrazný pokles u emisií základných znečisťujúcich látok.  V medziročnom porovnaní (2020 – 2021) došlo k miernemu nárastu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok okrem emisií NH3, ktoré mierne poklesli. Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.

Tabuľka. Úroveň zníženia emisií znečisťujúcich látok v kilotonách a percentuálnom vyjadrení v SR

Graf. Podiel emisií PM₁₀ podľa sektorov (2021)

Graf. Medzinárodné porovnanie emisií SO₂ na obyvateľa

Emisie amoniaku (NH₃) dosiahli v roku 2021 výšku 25 072 ton. V porovnaní s rokom 2020 bol zaznamenaný pokles 6,5 %.
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja poklesli emisie amoniaku v roku 2021 oproti roku 2005 o 22,8 %.

Graf. Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia národných cieľov

V dlhodobom časovom horizonte 2005 – 2021 bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) o 34,4 %. V posledných rokoch je trend emisií NMVOC mierne klesajúci. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.

Graf. Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia národných cieľov

Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC na obyvateľa

Pri porovnaní rokov 2005 a 2021 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 52,4 %, Hg o 39 % a Cd o 34,7 %. V roku 2021 bol oproti roku 2020 zaznamenaný mierny nárast v prípade emisií Hg, Cd a v prípade emisií Pb dokonca nárast výraznejší. Na uvedený vývoj malo okrem sprísnenia príslušnej legislatívy vplyv aj odstavenie zastaraných výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu. K emisiám ťažkých kovov prispieva hlavne priemysel, v prípade kadmia je to výroba medi, a v prípade olova a kadmia výroba železa a ocele.

Graf. Vývoj emisií ťažkých kovov v ovzduší

Emisie perzistentných organických látok (POPs) dlhodobo od roku 2005  poklesli v prípade emisií PCDD/PCDF avšak emisie PCB a PAH mierne narástli. Rovnaký trend bol zaznamenaný aj medziročne.  K najvýznamnejším zdrojom týchto emisií patrí výroba železa a ocele, spaľovanie odpadov, ale aj spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.


Graf. Vývoj emisií perzistentných organických látok

* Vyjadrené ako I-TEQ
 Zdroj: SHMÚ

SR plní všetky záväzky vyplývajúce z  Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho jednotlivých protokolov.

Imisná situácia

Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch

Čo sa týka kvality ovzdušia, cieľom je udržať jej dobrý stav a zlepšiť ju v miestach, kde je to potrebné. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia. Envirostratégia 2030 stanovuje cieľ, že kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.
 

Vývoj a stav kvality ovzdušia

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).

Mapa. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (2022)

Zdroj: SHMÚ

Zóny a aglomerácie tvoria rozsiahle územia a súhrnne pokrývajú celé územie  SR.  V každej zóne je priestorové  rozloženie  koncentrácií  znečisťujúcich  látok  pomerne  variabilné  – zahŕňa  zvyčajne územia s významnými zdrojmi emisií a zhoršenou kvalitou ovzdušia, ale aj pomerne čisté oblasti bez zdrojov.  Z dôvodu uľahčenia riadenia kvality ovzdušia boli definované tzv. oblasti  riadenia  kvality ovzdušia. Tieto oblasti sú podmnožinou jednotlivých zón – každá zóna ich môže obsahovať niekoľko.  

Ak namerané koncentrácie niektorej znečisťujúcej látky v ovzduší na danej monitorovacej stanici prekročia v sledovanom roku limitnú alebo cieľovú hodnotu, príslušné územie, ktoré stanica svojim meraním  reprezentuje,  je  podľa  zákona  č. 137/2010 Z. z. o ovzduší  v znení  neskorších  predpisov vyhlásené za oblasť riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Okresný  úrad v sídle kraja má povinnosť vypracovať pre túto oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia. Ak sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekračované pre viac znečisťujúcich látok, okresný úrad v sídle kraja vypracuje pre ORKO integrovaný program. Sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ako poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty a pre prekurzory ozónu.  
SHMÚ každoročne na základe monitorovania znečistenia ovzdušia (za obdobie dlhšie ako jeden rok) navrhuje zoznam ORKO, pričom zoznam zón a aglomerácií zostáva nezmenený. Znečisťujúca látka je vyňatá zo zoznamu ORKO až potom, keď koncentrácie znečisťujúcej látky na stanici tri roky za sebou nepresiahnu limitnú hodnotu.

Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2022       

Aglomerácia Bratislava             
Územie hlavného mesta Slovenskej republiky            
Žiadne oblasti riadenia kvality ovzdušia neboli vymedzené v aglomerácii Bratislava pre rok 2022            
Zóna Bratislavský  kraj            
Územie Bratislavského kraja bez aglomerácia Bratislava.            
V zóne neboli pre rok 2022 vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia na základe monitorovania.             

ORKO  vymedzené na základe matematického modelovania          

Zóna Trnavský kraj                
V zóne neboli pre rok 2022 vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia na základe monitorovania.                 
                
ORKO  vymedzené na základe matematického modelovania                

Zóna  Trenčiansky kraj                    
ORKO vymedzené na základe merania v rokoch 2019 – 2021                     

ORKO vymedzené na základe matematického modelovania

Zóna Nitriansky  kraj                
V zóne neboli pre rok 2022 vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia na základe monitorovania.                 
                
ORKO  vymedzené na základe matematického modelovania                

Zóna  Žilinský  kraj        
ORKO vymedzené na základe merania v rokoch 2019 – 2021        

ORKO vymedzené na základe matematického modelovania

Zóna  Banskobystrický  kraj        
ORKO vymedzené na základe merania v rokoch 2019 – 2021        

 ORKO vymedzené na základe matematického modelovania

Zóna  Prešovský  kraj                
V zóne neboli pre rok 2022 vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia na základe monitorovania.                 
ORKO  vymedzené na základe matematického modelovania                

Zóna Košický  kraj            
Územie Košického kraja bez aglomerácie Košice.            
            
ORKO vymedzené na základe merania v rokoch 2019 – 2021            

ORKO vymedzené na základe matematického modelovania

Zdroj: SHMÚ

Koncentrácie PM2,5 boli hodnotené vzhľadom k limitnej hodnote pre priemernú ročnú koncentráciu, ktorá je platná od 1.1.2020 (20 µg.m^-3).  Okres je považovaný za rizikový ako celok, ak obsahuje aspoň 40 % rizikových obcí.                              

Z hľadiska hodnotenia kvality ovzdušia sú rozhodujúce merania koncentrácií znečisťujúcich látok na monitorovacích staniciach v sieti NMSKO. Napriek rozšíreniu siete NMSKO, ku ktorému došlo v posledných rokoch, nie je možné pokryť monitorovacími stanicami všetky oblasti v ktorých hrozí riziko prekračovania limitných hodnôt niektorých znečisťujúcich látok. Z tohto dôvodu sa ukázalo vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia len na základe údajov z monitorovacích staníc ako nepostačujúce, keďže znevýhodňuje obyvateľov oblastí bez monitorovacích staníc v ich nároku na uplatnenie práva na čisté ovzdušie vo forme opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Ministerstvo životného prostredia SR na základe konzultácií s SHMÚ preto rozhodlo vymedziť obce so zhoršenou kvalitou ovzdušia na základe metodiky integrovaného posúdenia, zahŕňajúcej okrem dát z NMSKO všetky dostupné údaje o kvalite ovzdušia a zdrojoch znečisťovania ovzdušia.

Na základe aktuálnej metodiky boli obce rozdelené podľa stupňa závažnosti na nerizikové (stupeň 0) a rizikové so stupňami závažnosti 1, 2 a 3. Obciam, v ktorých je prekročená niektorá z limitných hodnôt znečisťujúcich látok na základe meraní, je automaticky priradený stupeň 3. Cieľom je vymedzenie rizikových obcí, v ktorých sa predpokladá zhoršená kvalita ovzdušia spôsobená hlavne lokálnym vykurovaním domácností, ale aj veľkými priemyselnými zdrojmi znečisťovania, dopravou a nepriaznivými rozptylovými podmienkami. V týchto obciach sa môžuvyskytovať najmä zvýšené koncentrácie PM a benzo(a)pyrénu v zimnom období.

Mapa. Oblasti riadenia kvality ovzdušia (ORKO) vymedzené podľa metódy integrovaného posúdenia

Zdroj: SHMÚ

Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia

Oxid siričitý

V roku 2022 sa na monitorovacích staniciach v SR nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu. Merané koncentrácie sú dlhodobo pod limitnou hodnotu. V Rovinke priemerná hodinová koncentrácia SO₂ prekročila hodnotu 350 μg·m^–3 1-krát (limitná hodnota stanovuje maximálne 24 prekročení).

Oxid dusičitý

V roku 2022 nebola prekročená ročná limitná hodnota 40 μg·m^–3 pre NO2 na žiadnej monitorovacej stanici. Takisto neprišlo k prekročeniu limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie tejto znečisťujúcej látky. V roku 2022 nenastal ani prípad prekročenia výstražného prahu pre NO₂.
Najvyšší ročný priemer zaznamenali dve dopravné stanice – Bratislava, Trnavské Mýto (31 μg·m^–3) a Prešov, Arm. gen. L. Svobodu (32 μg·m^–3).

PM₁₀

V roku 2022 neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k prekročeniu limitnej hodnoty 40 μg·m^–3 pre priemernú ročnú koncentráciu PM₁₀. Najvyššie hodnoty tohto ukazovateľa zaznamenali Veľká Ida, Letná (37 μg·m^–3) a Jelšava, Jesenského (30 μg·m^–3). Prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24-hodinové koncentrácie sa vyskytli na troch AMS (Jelšava, Jesenského, Veľká Ida, Letná a Plášťovce).

PM_2,5

Pre PM_2,5 je stanovená limitná hodnota 20 μg·m^–3 (pre priemernú ročnú koncentráciu), ktorá vstúpila do platnosti 1. 1. 2020 (Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/850/EU, Príloha 1, bod 5). V roku 2022 bola prekročená limitná hodnota na troch automatických monitorovacích staniciach kvality ovzdušia: Veľká Ida, Letná; Jelšava, Jesenského a Plášťovce.

Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia časticami PM závisia od veľkosti aj zloženia tuhých znečisťujúcich látok (častíc), pričom dôsledky pre ľudské zdravie sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska i slovenská legislatíva preto presúva ťažisko pozornosti na PM_2,5. Ukazovateľom, ktorý vyjadruje trend zaťaženia obyvateľstva koncentráciami PM_2,5 je Indikátor Priemernej Expozície PM_2,5 (IPE). Je definovaný ako trojročný kĺzavý priemer ročných priemerov PM_2,5 z vybraných mestských a predmestských pozaďových staníc.Podľa Prílohy č. 4 k vyhláške č. 244/2016 Z. z., v znení neskorších predpisov, je národný cieľ zníženia expozície pre častice PM_2,5 stanovený na 18 μg·m^_–3, ktorý sa mal dosiahnuť do roku 2020. To sa aj podarilo. Národný cieľ zníženia expozície pre častice PM_2,5 v roku 2022 Slovenská republika takisto splnila.

Zdroj: SHMÚ

Oxid uhoľnatý

Na žiadnej z monitorovacích staníc na Slovensku nebola v roku 2022 prekročená limitná hodnota pre CO, pričom úroveň znečistenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2022 je pod dolnou medzou na hodnotenie jeho úrovne.

Benzén

Najvyššia úroveň benzénu pri celoročnom monitoringu bola v roku 2022 nameraná na stanici Ružom-berok, Riadok (1,1 μg·m^–3). Hodnoty priemerných ročných koncentrácií však boli výrazne pod limitnou hodnotou 5 μg·m^–3.

Ozón

Cieľovú hodnotu prízemného ozónu prekročili merania na dvoch staniciach: Bratislava, Jeséniova a Chopok, EMEP. V roku 2022 bol počas jednej hodiny prekročený informačný prah na AMS Bratislava, Jeséniova

Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2022 prekročené.
Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom ich cieľovej, resp. limitnej hodnoty.

BaP

Benzo(a)pyrén a ďalšie polycyklické aromatické uhľovodíky boli v roku 2022 monitorované na 20 staniciach (vzorkovač na AMS Trenčín Hasičská mal poruchu), z toho na týchto 10 staniciach bola prekročená cieľová hodnota pre priemernú ročnú koncentráciu BaP: AMS Veľká Ida, Letná; Jelšava, Jesenského; Žarnovica, Dolná; Oščadnica; Plášťovce; Krompachy, SNP; Ružomberok, Riadok; Púchov, 1. mája; Žilina, Obežná a Banská Bystrica, Štefánikovo nábrežie. Prvých sedem vymenovaných staníc prekročilo cieľovú hodnotu viac než dvojnásobne. Najvyššiu priemernú ročnú koncentráciu, aj najvyššie namerané hodnoty dosiahla Veľká Ida (5,4 ng.m^–3). AMS v Prievidzi na Malonecpalskej ulici mala poruchu 24. 1. – 21. 4. a je veľmi pravdepodobné, že pri dostatku meraní by bola cieľová hodnota prekročená aj na tejto stanici. Na väčšine lokalít je rozhodujúcim zdrojom lokálne vykurovanie, vo Veľkej Ide z veľkej miery ide o príspevok priemyselného komplexu, najmä z výroby koksu.

Poznámka:
 Označenie výťažnosti:      ≥ 90 % platných meraní                  Červenou farbou je vyznačené prekročenie limitnej hodnoty

¹⁾ maximálna osemhodinová koncentrácia

²⁾ monitorovacia stanica Malacky ukončila meranie 29. 4. 2022 a 5. 8. 2022 ju nahradila AMS v Rohožníku
Zdroj: SHMÚ

Smogové situácie

 Zdroj: SHMÚ

 

Zákon o ovzduší č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje postup pre hodnotenie a kritériá kvality ovzdušia v plnom súlade so smernicami EÚ a umožňuje využiť na hodnotenie kvality ovzdušia okrem meraní pomocou monitorovacích staníc aj matematické modelovanie.
Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach NMSKO. V nadväznosti na merania sa pre priestorové hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.
Výpočty pre hodnotenie kvality ovzdušia pomocou matematického modelovania boli uskutočnené aplikáciou upravených modelov RIO a CMAQ. Tieto modely sú odlišné svojou metodikou od modelov, ktoré sa používali na hodnotenie kvality ovzdušia v predošlých rokoch. Túto skutočnosť treba brať na zreteľ pri porovnávaní aktuálnych výsledkov a výsledkov zo Správy o stave životného prostredia v SR v roku 2019 a starších.

Chemicko-transportný model CMAQ v5.3
Modelovací systém Community Multiscale Air Quality Modeling System – CMAQ16, je vyvíjaný a podporovaný vo vývojovom stredisku EPA National Exposure Research Laboratory v Research Triangle Park, NC. CMAQ predstavuje model kvality ovzdušia tretej generácie, čo znamená, že dokáže modelovať viaceré znečisťujúce látky naraz na veľkých škálach, ktoré môžu pokrývať celé kontinenty. Je to trojrozmerný eulerovský chemicko-transportný model, ktorý sa používa na simulovanie ozónu, atmosférických aerosólov (PM), oxidov síry, dusíka a iných znečisťujúcich látok v troposfére.

Interpolačno-regresný model RIO
Model RIO17 je pokročilý interpolačno-regresný model. Vstupmi sú namerané koncentrácie a rôzne pomocné priestorové polia, ktoré majú súvislosť s priestorovým rozložením danej znečisťujúcej látky - ako napríklad mapy nadmorskej výšky, intenzity dopravy, ventilačného indexu, gridovaných emisií z lokálnych kúrenísk - pričom súbor týchto tzv. driverov je špecifický pre konkrétnu znečisťujúcu látku.

IDW-R
Interpolačný model RIO patrí medzi tzv. aproximujúce interpolačné metódy, čo znamená že pole koncentrácií vyhladzuje a v miestach monitorovacích staníc nevypočíta nutne rovnakú koncentráciu ako bola nameraná. Preto výstupy modelu RIO alebo CMAQ ešte upravujeme technikou IDW-R (inverse distance weighting - regresion).

Mapa. Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM₁₀ (2022)

Zdroj: SHMÚ


Mapa. Priemerná ročná koncentrácia PM_2,5 (µg.m^-3) (2022)

Zdroj: SHMÚ

Prízemný ozón

Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2021 pohybovali v intervale 36 – 91 µg.m^-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2022 mala stanica Chopok (91 µg.m^-3).

Poznámka:

Označenie výťažnosti:     > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ

Mapa. Priemerné ročné koncentrácie (µg.m^-3) prízemného ozónu (2022)

Zdroj: SHMÚ
 

Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m^-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2020 – 2022 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m^-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m^-3) pre upozornenie pre varovanie verejnosti neboli v roku 2022 prekročené.

Poznámka:
Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Označenie výťažnosti:     > = 90 % požadovaných platných meraní

* daný rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
Zdroj: SHMÚ


Mapa. Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m^-3) (2020 – 2022)

Zdroj: SHMÚ

Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m^-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2018 – 2022 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Bratislava- Mamateyova, Nitra-Janíkovce, Chopok, Plášťovce a Lučenec, Gemerská cesta. Prekračovanie povolených koncentrácií prízemného ozónu na ochranu vegetácie a lesov sa negatívne prejavuje na vegetácii a to najmä defoliáciou.

Poznámka:

*daný rok sa nezapočítal do priemeru z dôvodu nedostatku údajov v letnom období

Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ

Mapa. Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m^-3.h) za obdobie piatich rokov (2018 – 2022) pre ochranu vegetácie

Zdroj: SHMÚ

Zo správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) Stav kvality ovzdušia v Európe v roku 2023 vyplýva, že znečistenie ovzdušia ostáva najväčším environmentálnym zdravotným rizikom v Európe. Spôsobuje kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, ktoré vedú k strate zdravých rokov života a v najvážnejších prípadoch k predčasným úmrtiam. Táto správa hodnotí stav koncentrácií znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší v rokoch 2021 a 2022 podľa znečisťujúcich látok vo vzťahu k normám EÚ pre kvalitu ovzdušia a usmerneniam Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) aktualizovaným v roku 2021. Napriek pokračujúcemu celkovému zlepšovaniu kvality ovzdušia sa v celej Európe vyskytujú úrovne znečisťujúcich látok, ktoré presahujú normy EÚ, a znečistenie ovzdušia zostáva pre Európanov hlavným zdravotným problémom. V roku 2021 bolo 97 % mestského obyvateľstva vystavených koncentráciám jemných častíc, ktoré presahujú zdravotnú úroveň stanovenú Svetovou zdravotníckou organizáciou. Stredná a východná Európa a Taliansko zaznamenali najvyššie koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok, predovšetkým v dôsledku spaľovania tuhých palív na vykurovanie domácností a ich využitia v priemysle. Všetky krajiny hlásili úrovne ozónu a oxidu dusičitého nad úrovňou smerníc pre zdravie, ktoré stanovila Svetová zdravotnícka organizácia. Najvyššie úrovne ozónu boli zaznamenané v oblasti Stredozemného mora a strednej Európy.

Stratosférický ozón

Poškodzovanie ozónovej vrstvy Zeme, spôsobené antropogénnymi emisiami niektorých halogénovaných uhľovodíkov, je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva. Ozón v stratosfére zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a tým umožňuje život na našej planéte. Vzhľadom na neustále stenčovanie ozónovej vrstvy a vážne dôsledky úbytku ozónu svetové spoločenstvo začalo prijímať rad opatrení na odvrátenie hroziacej ekologickej katastrofy. Medzinárodná ochrana je tvorená Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy prijatým v roku 1985. Nadväzne naň bol v septembri 1987 podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. K Montrealskému protokolu je prijatých formou zmien a úprav niekoľko dodatkov – Londýnsky, Kodanský, Montrealský a Pekinský. Posledným dodatkom je Kigalský dodatok, ktorý bol prijatý na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu 15. októbra 2016. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov a plní všetky záväzky vyplývajúce pre ňu z týchto medzinárodných zmlúv. Podľa úprav Montrealského protokolu a jeho dodatkov spotreba kontrolovaných látok skupiny I prílohy A, skupiny II prílohy A, skupiny I prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny III prílohy B musí byť v SR od roku 1996 nulová. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C má byť vylúčená do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989. Spotreba metylbromidu zo skupiny E  má byť do roku 2005 úplne vylúčená Slovenská republika vylúčila používanie metylbromidu od roku 1999. Od 1. januára 1996 bola zakázaná výroba a spotreba látok skupiny II prílohy C Protokolu.

Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 
SR nevyrábala a ani nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Celá spotreba týchto látok bola zabezpečená dovozom. SR v súlade s medzinárodnými záväzkami vylúčila používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa v SR používajú len kontrolované látky na laboratórne a analytické účely v zmysle schválenej výnimky a halóny (hasiace látky) na kritické použitie v súlade s nariadením.

 ^#Východisková spotreba                                           
* Východiskový rok 1989**  východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázané;
Zdroj: MŽP SR
 

Celkový  atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre  SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993.

Zdroj: SHMÚ

Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Bratislave bola 515 968 J/m² , čo je o 0,2 % nižšia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2021.
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Gánovciach bola 513 023 J/m², čo je o  5,6 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2021.

Doprava

Vplyv dopravy na životné prostredie

V SR sa pravidelne na ročnej báze vykonáva inventúra produkcie emisií vybraných znečisťujúcich látok, ktorej súčasť tvorí aj ročná inventúra prevádzky cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy. Na stanovenie množstva produkcie škodlivín z dopravy sa využíva metodika CORINAIR, ktorej špeciálny programový produkt COPERT je určený pre inventúru ročnej produkcie emisií z prevádzky cestnej dopravy.

Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2021 je významný 33,7 % podiel dopravy na emisiách NO_x, 6,2 % podiel emisií tuhých častíc PM₁₀  a 5,7 % podiel PM_2,5 , 4,4 % podiel CO, 3,9 % podiel NMVOC a 1,3 % podiel na emisiách SO₂.

Významnejší pokles emisií hlavných znečisťujúcich látok v doprave zaznamenali v sledovanom období rokov 2005 – 2021 emisie CO o 91,3 %. Napriek kolísavému trendu v sledovanom období poklesli aj emisie NO_x o 59,8 %, emisie PM_2,5 o 53,4 % , emisie PM₁₀ o 41,4 % a emisie SO₂ o 10,1 %. Pokles týchto emisií v posledných dvoch desaťročiach bol však nižší ako sa predpokladalo. Je to z dôvodu, že doprava narástla rýchlejšie ako bol predpoklad a tiež preto, že došlo k výraznejšiemu nárastu počtu naftových vozidiel, ktoré produkujú viac znečisťujúcich látok.  

Graf. Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok z dopravy 

Preprava osôb a tovaru

V roku 2022 došlo k významnému nárastu v počte prepravených osôb a prepravných výkonov vo všetkých druhoch osobnej dopravy. Počet prepravených osôb medziročne (2021 – 2022) narástol o 19,8 % a prepravné výkony sa zvýšili o 47,6 %. Výrazný medziročný nárast v preprave osôb zaznamenala letecká osobná doprava o 113 % a železničná doprava o 47 %.  Podiel jednotlivých druhov dopravy na výkonoch osobnej dopravy (bez individuálnej dopravy) predstavuje cestná verejná doprava – 44 %, železničná doprava – 45 %, letecká a vodná doprava – 11 %.

Graf. Vývoj prepravných výkonov v osobnej doprave podľa druhu dopravy

Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná Dopravnými podnikmi v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove a Žiline. V ostatných mestách SR je doprava zabezpečovaná bez majetkovej účasti mesta, spravidla podnikmi slovenskej automobilovej dopravy (SAD) resp. súkromníkmi, a časť takto prevádzkovanej dopravy je vedená ako MHD.  
V roku 2022 došlo k výraznému nárastu mobility aj vo verejnej doprave. Počet prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy, električkami a trolejbusmi oproti roku 2021 narástol o 43,8 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.

Graf. Vývoj v počte prepravených osôb MHD

Obnova vozového parku

V roku 2022 bolo vo všetkých kategóriách evidovaných 3 528 096 ks motorových a nemotorových vozidiel, čo oproti roku 2021 predstavovalo nárast o 92 078 ks. Počet nových registrovaných osobných automobilov v roku 2022 predstavoval 78 659 ks (z toho 58 480 ks bolo benzínových a 15 486 ks naftových, ostatné alternatívy predstavovali 4 693 ks), vyradených z evidencie bolo 58 852 ks. Priemerný vek automobilov v SR je 14,32 roka, zatiaľ čo v celej EÚ predstavuje 12,0 roka. Vozidlá autobusovej verejnej dopravy vykazujú stále nízku úroveň obnovy vozového parku. V roku 2022 bolo registrovaných 406 ks nových vozidiel, napriek tomu priemerný vek evidovaných autokarov, autobusov a trolejbusov v SR je 11,1 roka, pričom priemer EÚ predstavuje 12,7 roka. Modernizáciou vozového parku sa zvyšuje nielen kvalita a komfort cestovania, ale aj bezpečnosť cestujúcich a zároveň sa zlepšuje kvalita životného prostredia.

Vozový park regionálnej železničnej dopravy je obnovovaný s dotáciami z eurofondov, ale vozidlá pokrývajú iba časť premávky a Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) nie je zatiaľ schopná garantovať prepravu modernými nízkopodlažnými vozidlami na väčšine tratí. V roku 2022 ZSSK pokračovala v modernizácii a obnove vozidlového parku, keďže priemerný prevádzkový vek rušňov a prevádzkových jednotiek dosahuje 21 rokov.

Elektromobilita

V roku 2022 pokračoval nárast v predaji nízkoemisných vozidiel, pričom sa predal aj 1 automobil jazdiaci na vodík. Registrovaných bolo 20 301 ks elektrifikovaných vozidiel, čo predstavovalo 25,8 % z celkového počtu nových registrovaných osobných automobilov. Predalo sa 1 390 ks batériových elektrických vozidiel (BEV) a 1 556 ks doplnkových plug-in hybridných vozidiel (PHEV) a celkový počet elektromobilov (BEV a PHEV) v roku 2022 sa týmto zvýšil na 8 909 ks. Priemerný počet registrácií BEV a PHEV v EÚ v roku 2022 predstavoval 23 %, zatiaľ čo v SR to bolo iba 3,7 %.

Graf. Vývoj v celkovom počte elektromobilov (BEV a PHEV)

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: