Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022
Zelené hospodárstvo
Smerom k obehovému hospodárstvu
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Produktivita zdrojov v hospodárstve SR v roku 2021 dosiahla hodnotu 1,39 eur/kg. Oproti roku 2005 sa zvýšila o 87,9 %, ale aj napriek tomuto rastu SR výrazne zaostáva za priemernou produktivitou zdrojov v EÚ.
Klesá podiel odpadov zneškodňovaných skládkovaním?
Podiel skládkovania KO medziročne klesol, stále však zostáva na pomerne vysokej úrovni – 39,3 % KO bolo v roku 2022 zneškodnených skládkovaním. V prípade odpadov ako celku (komunálny odpad, ostatný odpad, nebezpečný odpad) bola v roku 2022 miera ich skládkovania 20,78 %, kým v roku 2021 to bolo 20,3 %.
Plní SR ciele vyplývajúce z predpisov EÚ, resp. národné ciele?
Aj v roku 2022 pokračoval nárast miery recyklácie komunálnych odpadov — dosiahla 49,5 %, kým v predchádzajúcom roku to bolo 48,9 %. Pre nasledujúce roky sú stanovené ciele na zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu do roku 2025 najmenej na 55 %, do roku 2030 najmenej na 60 % a do roku 2035 najmenej na 65 %. Cieľ zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie na 60 % do roku 2030 je stanovený aj v Envirostratégii 2030. Rovnako v prípade KO ukladaného na skládku bolo medziročne zaznamenané zlepšenie — medziročný pokles skládkovania o 1,3 percentuálneho bodu. Cieľ, ktorým je do roku 2035 znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu na menej ako 10 % je však stále pomerne vzdialený. V prípade národného cieľa stanoveného v Envirostratégii 2030 je však v tejto oblasti stanovený cieľ 25 %. Medziročne bol zaznamenaný pokles miery triedeného zberu (papier a lepenka, sklo, plasty, kovy, biologicky rozložiteľný odpad) komunálnych odpadov (zo 43,2 % v roku 2021 na 41,5 % v roku 2022). Ciele do roku 2025 — zvýšiť mieru triedeného zberu komunálneho odpadu na 60 % a miery prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu na 55 % stanovené v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2021 — 2025 sa zatiaľ nedarí plniť.
V prípade opätovného použitia častí starých vozidiel a recyklácie starých vozidiel dosiahla SR podiel 95,91 % a splnila tak predpísaný limit. Miera opätovného použitia a zhodnocovania starých vozidiel dosiahla v roku 2022 úroveň 97,07 %.
Medziročný nárast o menej ako 1,5 % bol zaznamenaný v produkcii odpadov z obalov. S výnimkou drevených obalov medziročne vzrástla miera recyklácie u všetkých sledovaných materiálov a minimálne stanovené ciele recyklácie pre jednotlivé materiály do roku 2025 sú plnené už v súčasnosti.
V roku 2022 bolo vyzbieraných 1 088,19 ton použitých prenosných batérií a akumulátorov, čo predstavuje zberový podiel 48,5 %. SR tak splnila limit stanovený príslušnou smernicou ES.
Materiálová náročnosť hospodárstva
Materiálové toky
Domáca ťažba (nerastné suroviny a biomasa) plus dovoz predstavujú priamy materiálový vstup do hospodárstva. Celkové množstvo materiálov priamo použitých v rámci národného hospodárstva sleduje domáca materiálová spotreba, ktorá sa vypočíta ako priamy materiálový vstup mínus vývoz.
V roku 2021 domáca ťažba pre SR predstavovala 10,5 tony na obyvateľa, pričom priemerná hodnota v rámci EÚ bola 12,4 tony na obyvateľa. Dovoz tovarov predstavoval 8,6 tony na obyvateľa. Priamy materiálový vstup (DMI) bol teda v SR v roku 2021 19,1 tony na obyvateľa (priemerná hodnota v rámci štátov EÚ bola 16,1 tony na obyvateľa). Domáca materiálová spotreba (DMC) predstavovala 12,0 ton na obyvateľa (priemerná hodnota v rámci štátov EÚ bola 14,4 tony na obyvateľa).
Graf. Množstvo dostupných materiálov a ich využitie (2021)
DMC v SR dosiahla v roku 2021 hodnotu 65 585 tis. t a z najväčšej časti až 49,8 % ju tvorili nekovové nerastné suroviny, nasledovala biomasa s 26,6 %, energetické suroviny (17,4 %) a kovové nerasty (6,2 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 1,2 % a oproti roku 2005 poklesla o cca 13 %.
Graf. Vývoj domácej materiálovej spotreby podľa skupín materiálov
Produktivita zdrojov
Graf. Vývoj produktivity zdrojov
Graf. Medzinárodné porovnanie produktivity zdrojov (2021)
Obehové materiály
Graf. Vývoj miery využívania obehových materiálov
Ekologické inovácie
Graf. Medzinárodné porovnanie - eko-inovačný index (2022)
Odpady
Vznik a nakladanie s odpadmi
Celkový vznik a nakladanie s odpadmi
| Kategória odpadu | Množstvo |
| Nebezpečný odpad (NO) | 474 |
| Ostatný odpad (O) | 10 119 |
| Komunálny odpad (KO) | 2 597 |
| Spolu | 13 190 |
Najväčším producentom odpadov podľa klasifikácie ekonomických činností SK NACE je priemyselná výroba (hlavne ostatný odpad), ktorá sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 25,6 %, za ňou nasleduje verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie — v tomto sektore bolo v roku 2022 vyprodukovaných takmer 21 % všetkých odpadov. Na treťom mieste je stavebníctvo s necelými 10 %, na štvrtom mieste je dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov s 9,7 % a na piatom mieste je doprava a skladovanie s vyše 9 %. Z dlhodobého hľadiska je najväčším producentom odpadov priemyselná výroba, hoci jej podiel postupne klesá.
V rámci sektora „priemyselná výroba“ vzniklo celkovo 3 375 581 ton odpadov, z čoho bolo 6,8 % nebezpečných odpadov. Najviac odpadov (takmer 30 %) v rámci tohto sektora vzniklo v divízii Výroba a spracovanie kovov, nasledovala divízia Výroba papiera a papierových výrobkov s necelými 15,5 % a divízia Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov s 10 %.
Medziročne došlo k výraznému nárastu produkcie odpadov v sektore „Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie“. V roku 2022 tu vzniklo 2 755 540 ton odpadov, z čoho bolo menej ako 0,6 % nebezpečných odpadov. Väčšina odpadov (až 99,6 %) v rámci tohto sektora vznikla v divízii Štátna správa vrátane hospodárskej a sociálnej politiky. Poznámka: Tento nárast je spôsobený tým, že do NACE kódov bol započítaný aj celý komunálny odpad ktorý vykazuje verejná správa — obce.
Tretím najväčším producentom odpadov v roku 2022 bol sektor „Stavebníctvo“. V rámci tohto sektora vzniklo 1 307 866 ton odpadov, z čoho bolo len 0,3 % nebezpečných odpadov. Väčšinu odpadov v rámci tohto sektora vyprodukovali dve divízie - Inžinierske stavby (necelých 49 %) a Výstavba budov (vyše 30 %).
Na štvrtom mieste sa nachádza sektor „Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov“, kde v roku 2022 vzniklo 1 277 552 ton odpadov, z čoho 4,3 % boli nebezpečné odpady. Najviac odpadov (vyše 70 %) v rámci tohto sektora vzniklo v divízii Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov, recyklácia materiálov, za ktorou nasledovala divízia Zber, úprava a dodávka vody s 25 %
Na piatom meste sa nachádza sektor "Doprava a skladovanie", kde v roku 2022 vzniklo 1 207 535 ton odpadov, z čoho 3,3 % boli nebezpečné odpady. Väčšina odpadov (takmer 87 %) v rámci tohto sektora vznikla v divízii Skladové a pomocné činnosti v doprave.
Graf. Vznik odpadov podľa SK NACE (2022)
Dominantnou činnosťou zhodnocovania je s 57,2 % podielom z celkového množstva vzniknutých odpadov materiálové zhodnotenie. Problémom aj naďalej zostáva vysoký podiel skládkovania odpadov — až 20,78 % z celkového množstva vzniknutých odpadov. Medziročne bol zaznamenaný pomerne výrazný pokles "iného nakladania" — v roku 2022 predstavoval tento spôsob nakladania 15,49 %, kým v roku 2021 to bolo až 26,23 %. Pod „iné nakladanie“, ktorého nárast je pozorovaný od roku 2016, patria v súčasnosti tieto činnosti: zhromažďovanie odpadov (dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s ním), odovzdanie odpadu na využitie v domácnosti, zber, prijatie/odovzdanie obchodníkovi, prijatie/odovzdanie sprostredkovateľovi, dočasné uloženie výkopovej zeminy, dočasné uloženie odpadu v prekládkovej stanici komunálneho odpadu. Negatívom takéhoto nakladania s odpadom je zhoršenie možnosti presnejšieho vyhodnotenia v spôsobe nakladania s odpadmi v danom hodnotenom roku.
Tabuľka: Nakladanie s odpadmi vrátane KO (2022)
| Spôsob nakladania (tony) | Spôsob nakladania (%) | |
| Skládkovanie | 2 741 615 | 20,78 |
| Spálenie bez energetického využitia | 8 977 | 0,07 |
| Iné zneškodnenie | 343 126 | 2,6 |
| Spálenie s energetickým využitím | 406 166 | 3,08 |
| Materiálové zhodnotenie (recyklácia) | 7 543 111 | 57,2 |
| Iné zhodnotenie | 103 642 | 0,78 |
| Iné nakladanie | 2 043 945 | 15,49 |
| Spolu (po zaokrúhlení) | 13 190 581 | 100 |
Nebezpečný odpad
Zdroj: MŽP, SOH
Komunálny odpad
Graf. Vývoj v množstve komunálnych odpadov na obyvateľa
Graf. Vývoj miery recyklácie komunálneho odpadu
Graf. Vývoj miery skládkovania komunálneho odpadu
V súčasnosti platí v SR povinnosť pre obce zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre triedený zber „klasických zložiek“ KO, t. j. papier a lepenka, sklo, plasty, kovy a biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne. Triedený zber KO je hodnotený ako nedostatočný. Z dlhodobého sledovania triedeného zberu KO možno pozorovať stúpajúci trend množstva vytriedených zložiek KO, z hľadiska záväzkov SR v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu však bude potrebné triedený zber výraznejšie zintenzívniť. Množstvo vytriedených zložiek komunálnych odpadov medziročne (2021 — 2022) kleslo z 1 168 302 ton na 1 077 583 ton — jedná sa tak o pokles o takmer 8 %. Medziročne bol zaznamenaný pokles miery triedeného zberu (papier a lepenka, sklo, plasty, kovy, biologicky rozložiteľný odpad) komunálnych odpadov (zo 43,2 % v roku 2021 na 41,5 % v roku 2022). Cieľ pre triedený zber komunálnych odpadov stanovený v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2021 — 2025 (zvýšiť mieru triedeného zberu komunálneho odpadu do roku 2025 na 60 %) sa zatiaľ nedarí naplniť.
Tabuľka: Vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad (bez papiera a lepenky) (2022) (t)
| Kód odpadu | Odpad | Množstvo BRKO |
| 20 01 08 | Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad | 51 818 |
| 20 01 25 | Jedlé oleje a tuky | 2 128 |
| 20 01 38 | Drevo iné ako uvedené v 20 01 37 (20 01 37 - drevo obsahujúce nebezpečné látky) | 50 679 |
| 20 02 01 | Biologicky rozložiteľný odpad | 334 666 |
Potravinový odpad
Elektroodpady
Graf. Vývoj v zozbieranom množstve elektroodpadov z domácností
V roku 2022 bolo z domácností zozbieraných 53 288 ton elektroodpadov, čo predstavuje medziročný nárast o vyše 4 100 ton. V prepočte na jedného obyvateľa bolo v roku 2022 z domácností vyzbieraných 9,8 kg elektroodpadov, čo predstavuje medziročný nárast o 0,76 kg. Ciele pre zhodnocovanie a recykláciu elektroodpadov boli splnené pre všetky jednotlivé kategórie elekroodpadov. Z hľadiska celkového zberu elektroodpadu SR cieľ splnila — na základe množstva elektrických a elektronických zariadení uvedených na trh v rokoch 2021, 2020 a 2019 dosiahla SR 66 % podiel zberu elektroodpadu.
| Kategória | Zhodnotenie (t) | Miera zhodnotenia (%) | Cieľ (%) | Recyklácia a príprava na opätovné použitie (t) | Z toho príprava na opätovné použitie (t) | Miera recyklácie (%) | Cieľ (%) |
| 1 Zariadenia na tepelnú výmenu | 7 358 | 91,5 | 85 | 7 358 | 0 | 91,5 | 80 |
| 2 Obrazovky, monitory | 4 471 | 92,78 | 80 | 4 426 | 0 | 91,83 | 70 |
| 3 Svetelné zdroje | 385 | 94,34 | - | 384 | 0 | 94,09 | 80 |
| 3a Svetelné zdroje s obsahom ortuti | 277 | 95,24 | - | 277 | 0 | 95,24 | 80 |
| 4 Veľké zariadenia | 23 754 | 93,15 | 85 | 23 691 | 0 | 92,9 | 80 |
| 4c Fotovoltické panely | 62 | 89,14 | 85 | 62 | 0 | 89,14 | 80 |
| 5 Malé zariadenia | 11 417 | 92,43 | 75 | 11 384 | 0 | 92,16 | 55 |
| 6 Malé IT a telekomunikačné zariadenia | 4 054 | 93,1 | 75 | 4 021 | 0 | 92,34 | 55 |
Staré vozidlá
V roku 2022 bolo na území SR spracovaných 34 472 kusov starých vozidiel, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2021 pokles o 14 %.
| Opätovné použitie (t) | Celková recyklácia (t) | Celkové zhodnocovanie (t) | Celkové opätovné použitie a recyklácia | Limit pre opätovné použitie častí starých vozidiel a recykláciu starých vozidiel | Celkové opätovné použitie a zhodnocovanie | Limit pre opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel |
| 734,07 | 34 595,41 | 35 022,64 | 95,91 % (35 329,47 t) | 85 % | 97,07 % (35 756,70 t) | 95 % |
| Počet kusov spracovaných starých vozidiel (ks) | 34 472 | |||||
| Celková hmotnosť spracovaných starých vozidiel (t) | 36 836,56 | |||||
Odpadové pneumatiky
V nakladaní s odpadovými pneumatikami prevláda dlhodobo materiálové zhodnocovanie. V roku 2022 dosiahla úroveň ich materiálového zhodnotenia 90,73 %, energeticky ich bolo zhodnotených 5,8 %. Skládkovanie odpadových pneumatík je podľa zákona o odpadoch zakázané. (Pozn.: okrem pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1400 mm). Cieľom pre odpadové pneumatiky stanoveným v POH SR na roky 2021 — 2025 je dosiahnuť do 31.12.2025 mieru recyklácie odpadových pneumatík najmenej vo výške 75 % a mieru energetického zhodnotenia odpadových pneumatík v maximálnej výške 24 % z celkovej hmotnosti pneumatík uvedených na trh. Možnosť iného nakladania s odpadovými pneumatikami je stanovená na maximálne 1 %.
Obaly a odpady z obalov
Tabuľka: Vznik a nakladanie s odpadmi z obalov (2021)
| Materiál | Množstvo | Recyklácia | Minimálny cieľ recyklácie do roku 2025 | Recyklácia, energetické a iné zhodnocovanie spolu |
| (t) | (%) | (%) | (%) | |
| Sklo | 98 102,63 | 81,73 | 70 | 81,73 |
| Plasty | 128 310,99 | 60,23 | 50 | 84,70 |
| Papier | 246 334,57 | 82,33 | 75 | 82,69 |
| Kovy | 33 716,22 | 76,47 | 70 - železné kovy, 50 - hliník | 76,47 |
| Drevo | 66 348,92 | 57,21 | 25 | 59,09 |
| Iné | 1 134,17 | 3,77 | - | 3,77 |
| Spolu | 574 147,51 | 73,86 | 79,7 |
Graf. Vývoj vzniku odpadov z obalov
Graf. Vývoj miery recyklácie odpadov z obalov
Plastové tašky
Graf. Vývoj v počte kusov plastových tašiek uvedených na trh
Použité batérie a akumulátory
Graf. Vývoj zberového podielu použitých batérií a akumulátorov
| Druh | 2012 (%) |
2013 (%) |
2014 (%) |
2015 (%) |
2016 (%) |
2017 (%) |
2018 (%) |
2019 (%) |
2020 (%) |
2021 (%) |
2022 (%) |
Cieľ (%) |
| Olovené | 97 | 93 | 87 | 92 | 90,5 | 90,51 | 91,4 | 91,2 | 91,3 | 90,8 | 91,17 | 90 |
| Ni-Cd | 97 | 83 | 76 | 80 | 80,9 | 78,98 | 77,18 | 77,58 | 75,65 | 75,35 | 75,5 | 75 |
| Ostatné | 97 | 89 | 64 | 61 | 65,3 | 67,38 | 66 | 68,3 | 66,8 | 60,9 | 60,86 | 60 |
Stavebné odpady a odpady z demolácií
Cezhraničná preprava odpadov - dovoz, vývoz a tranzit odpadov
| Druh prepravy | Počet |
| Dovoz | 76 |
| Vývoz | 44 |
| Tranzit/tiché súhlasy | 64 |
| Spolu | 184 |
Tabuľka: Celkové množstvá odpadov povolených na cezhraničný pohyb odpadov na základe povolení vydaných v roku 2022 v členení podľa jednotlivých krajín (t)
| Krajina | Dovoz (t) | Vývoz (t) |
| Belgicko | 23 000 | 2 500 |
| Česká republika | 300 | 5 250 |
| Francúzsko | 10 000 | - |
| Maďarsko | 26 200 | 1 910 |
| Nemecko | 22 150 | 4 580 |
| Poľsko | 5 000 | - |
| Rakúsko | 295 000 | 40 415 |
| Rumunsko | - | 4 000 |
| Slovinsko | 35 000 | - |
| Srbsko | - | 1 100 |
| Švajčiarsko | 11 000 | - |
| Taliansko | 167 635 | - |
| Ukrajina | - | 5 000 |
| Spolu | 595 285 | 64 755 |
Najviac odpadov bolo na územie SR dovezených z Rakúska a Talianska. V prípade Rakúska tvoril až takmer 78 % odpad evidovaný pod katalógovým číslom 19 12 12 (iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu iné ako uvedené v 19 12 11). V prípade Talianska tvoril necelých 47 % odpad evidovaný pod katalógovým číslom 19 12 10 – horľavý odpad (palivo z odpadov) a vyše 40 % predstavoval odpad pod katalógovým číslom 19 12 12 (iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu iné ako uvedené v 19 12 11). Z hľadiska nakladania s dovezeným odpadom bolo 82,1 % zhodnotených spálením s energetickým využitím a zvyšných 17,9 % bolo materiálovo zhodnotených (recyklovaných).
Z územia SR bolo vyvezených výrazne menej odpadov ako ich bolo dovezených. Najviac odpadov (62,4 %) bolo vyvezených do Rakúska, za ktorým nasledovala Česká republika (8,1 %). V prípade vývozov do Rakúska tvorili necelých 72 % odpady označené kódmi A3140 (Odpadové nehalogénované organické rozpúšťadlá okrem odpadu špecifikovaného v zozname B), AC170 (odpad zo spracovania korku a dreva) a AC2030 (Odpadové katalyzátory okrem odpadov špecifikovaných v zozname B). Z vývozov do Českej republiky predstavoval 57 % odpad označený kódom A1160 (vyradené olovené akumulátory, celé alebo rozdrvené) a 19 % odpad označený kódom A2030 (Odpadové katalyzátory okrem odpadov špecifikovaných v zozname B). Z vyvezených odpadov bolo vyše 79 % materiálovo zhodnotených (recyklovaných) a vyše 18 % bolo zhodnotených spálením s energetickým využitím. Ostatné spôsoby nakladania predstavovali necelé 3 %.
Environmentálna kriminalita – neoprávnené nakladanie s odpadom
Graf. Zistené a objasnené trestné činy v oblasti neoprávneného nakladania s odpadom
Zelené verejné obstarávanie
a) podmienok účasti,
b) technických požiadaviek pri opise predmetu zákazky,
c) kritérií na vyhodnotenie ponúk a
d) pri osobitných podmienkach na plnenie zmluvy.
Zelené verejné obstarávanie (Green Public Procurement — GPP) predstavuje osobitnú formu verejného obstarávania, v rámci ktorej verejné orgány integrujú environmentálne požiadavky do postupov verejného obstarávania za účelom nadobudnutia tovarov, služieb alebo stavebných prác so zníženým negatívnym vplyvom na životné prostredie v rámci celého životného cyklu.
V podmienkach SR je GPP dlhodobo považované za dobrovoľný nástroj environmentálnej politiky, uplatňovaním ktorého možno dosiahnuť súčasne efektívne využívanie finančných zdrojov, ochranu ŽP, zdravia a tiež podporu obehového hospodárstva. V zmysle zákona o verejnom obstarávaní sa v súčasnosti zelené verejné obstarávanie (GPP) stáva pre vybrané subjekty povinným, nakoľko zákon pre nich stanovuje minimálne percentuálne kvóty pre sociálne a environmentálne hľadisko vo verejnom obstarávaní, ktoré sú bližšie uvedené v § 10 ods. 7.
Sledovanie pokroku GPP sa vykonáva každoročným monitorovaním, ktorým sa hodnotí úroveň uplatňovania GPP na základe dvoch kvantitatívnych indikátorov, a to:
- Indikátor 1: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na počet zákaziek za kalendárny rok;
- Indikátor 2: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na hodnotu zákaziek (v eurách bez DPH) za kalendárny rok.
Za rok 2022 sa v rámci monitorovania úrovne uplatňovania GPP v SR sledovali celkové počty a hodnoty nadlimitných zákaziek, podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou v členení na tovary, služby a stavebné práce. Oslovených bolo 4 223 verejných inštitúcií (orgány štátnej správy a im podriadené organizácie, samosprávne kraje a nimi zriadené organizácie, mestá a obce), z ktorých sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 1 032 subjektov (24,4 %). V roku 2022 bola v rámci Indikátora 1 dosiahnutá úroveň 11,75 % a indikátora 2 16,77 %.
Graf. Hodnoty indikátora 2 úrovne uplatňovania GPP v SR v rámci rokov 2018 – 2022 v členení na orgány štátnej správy a im podriadené organizácie a na samosprávne kraje, mestá, obce a nimi zriadené organizácie
Na základe vyhodnotenia uplatňovania GPP sa ambiciózny cieľ stanovený v Envirostratégii 2030 zatiaľ nedarí dosiahnuť.
Úroveň uplatňovania GPP za rok 2022 sa hodnotila najmä v rámci obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác spadajúcich do 20 produktových skupín, pre ktoré Európska komisia vytvorila a pravidelne aktualizuje tzv. environmentálne charakteristiky, ktoré je možné priamo využiť v súťažných podkladoch verejného obstarávania.
Graf: Percentuálne vyjadrenie počtu zelených a nezelených zákaziek v produktových skupinách v rámci subjektov zúčastnených na monitorovaní v roku 2022 v nadväznosti na Indikátor 1
Zdroj: SAŽP
Graf. Percentuálne vyjadrenie hodnoty zelených a nezelených zákaziek v produktových skupinách v rámci subjektov zúčastnených na monitorovaní v roku 2022 v nadväznosti na Indikátor 2
Environmentálne označovanie produktov
V SR bolo od roku 1997 posúdených a ocenených značkou Environmentálne vhodný produkt 269 produktov. Počet produktov so značkou EVP sa medziročne nezmenil — právo používať túto značku malo v roku 2022, tak ako v predchádzajúcom roku, 44 produktov.
| 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 | |
| Počet produktov | 148 | 147 | 146 | 117 | 130 | 105 | 105 | 49 | 43 | 43 | 60 | 44 | 44 | 44 |
| Držiteľ značky/Názov produktu | |
|
Johan ENVIRO s. r. o. Bratislava
Univerzálne sorpčné materiály z netkanej textílie: E1000, E1000 EKO BG, E348U, E348U EKO, E1500, E1500 EKO BG, E1500S, E1500S EKO BG, EM36, EM36 EKO, GL 150, GL 150 EKO
Hydrofóbne sorpčné materiály z netkanej textílie: E150M, E150M EKO, E150SM, E150SM EKO, E100M, E100M EKO, E810, E810 EKO, E10P, E10P EKO, E348P, E348P EKO, E25, E25 EKO, Spagettex, Spagettex EKO
|
 |
|
CRH (Slovensko), a. s. Rohožník, závod Turňa nad Bodvou (od 01.10.2021 pod názvom Danucem Slovensko, a.s.)
Cementy: CEM I 52,5 R, CEM I 42,5 R, CEM II/A-S 42,5 R, CEM II/A-S 42,5 N, CEM II/B-S 42,5 N, CEM III/A 32,5 R, CEM III/B 32,5 N - LH/SR, CEM III/A 32,5 N, EXTRACEM, MULTICEM+ PLUS, FLEXICEM
|
|
|
Maccaferri Manufacturing Europe s. r. o. Senica
Gabióny, Reno Matrace, Terramesh systém, Green Terramesh, Terramesh Mineral
|
|
| 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 | |
| Počet produktov | 1 | 5 | 5 | 3 | 3 | 9 | 9 | 131 | 129 | 8 | 8 | 6 | 5 | 5 | 5 |
| Držiteľ značky/ Názov produktu | |
|
SLOVENSKÁ GRAFIA, a. s. Bratislava
Výrobky z potlačeného papiera:
1. Reklamné materiály a spravodajské letáky
2. Periodiká
3. Katalógy
4. Letáky
5. Brožúry
|
|
Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit
Graf: Počet registrovaných organizácií a ich miest v schéme EMAS
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|