Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Ťažba stavebných surovín

Dátum poslednej aktualizácie08.12.2022

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj ťažby stavebných surovín v členení na stavebný kameň, štrkopiesky a piesky a na tehliarske suroviny.

Jednotka indikátora

kt

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

  • efektívne využívanie domácej surovinovej základne,
  • koordinácia využívania a ochrany nerastných surovín s ohľadom na životnosť overených geologických zásob, usmerňovanie a riadenie spracovania, distribúcie, spotreby a recyklácie surovín a podpora šetrného nakladania s nimi,
  • trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti a ochrana životného prostredia.
 
Hlavným cieľom koncepcie je neustále zvyšovať úroveň poznania geologickej stavby územia Slovenska pri sústavnom sledovaní a rozvíjaní metód geologického výskumu a geologického prieskumu s dôrazom na inovatívne prístupy a to tak, aby slúžili meniacim sa potrebám hospodárskej a spoločenskej praxe. K špecifickým cieľom patrí najmä podpora geologického výskumu, ložiskového geologického prieskumu nerastných surovín s dôrazom na kritické nerastné suroviny, hydrogeologického a inžinierskogeologického prieskumu, podpora zníženia znečistenia životného prostredia a zvýšenia efektívnosti informačných systémov.
 
 

Kľúčová otázka

Aký ja stav ťažby stavebných surovín v SR?

Kľúčové zistenia

V sledovanom období (2009 - 2021) mala ťažba stavebný surovín kolísavý trend. V roku 2021 bolo na povrchu vydobytých cca. 25 tis. kt surovín pre potreby stavebníctva. Oproti roku 2009 ťažba stavebných surovín poklesla o 7 %. V porovnaní s rokom 2020 došlo k poklesu ťažby stavebných surovín.

Zmena od roku 2009 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Neutralny trend Neutralny trend Pozitivny trend
V období rokov 2009 – 2021 mala ťažba stavebných surovín kolísavý trend.

V období rokov 2015 – 2021 došlo k poklesu ťažby stavebných surovín.

Medziročne došlo k poklesu ťažby stavebných surovín.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

V sledovanom období (2009 - 2021) mala ťažba stavebný surovín kolísavý trend. V roku 2021 bolo na povrchu vydobytých cca. 25 tis. kt surovín pre potreby stavebníctva, z čoho najväčší podiel predstavoval stavebný kameň (61 %), štrkopiesky a piesky predstavovali 36 % a tehliarske suroviny 3 %.
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Katarína Škantárová, SAŽP, katarina.skantarova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Ťažba stavebných surovín – popisuje vývoj ťažby stavebných surovín v členení na stavebný kameň, štrkopiesky a piesky a na tehliarske suroviny.

Za nerasty sa podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry a delia sa na vyhradené a nevyhradené.

Vyhradené nerasty sú:
a) rádioaktívne nerasty,
b) všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny, vhodné na energetické využitie,
c) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,
d) magnezit,
e) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať fosfor, síru a fluór alebo ich zlúčeniny,
f) kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli,
g) grafit, baryt, azbest, sľuda, mastenec, diatomit, sklársky a zlievárenský piesok, minerálne farbivá, bentonit,
h) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a prvky s vlastnosťami polovodičov,
i) granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo dobývateľné a leštiteľné, a travertín,
j) technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene,
k) halloyzit, kaolín, keramické a žiaruvzdorné íly a ílovce, sadrovec, anhydrit, živce, perlit a zeolit,
l) kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, slieň, čadič, znelec, trachyt, pokiaľ sú tieto nerasty vhodné na chemicko-technologické spracovanie alebo spracovanie tavením,
m) mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty,
n) technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nepatria medzi plyny uvedené pod písmenom b).

Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

Prírodné nahromadenie nerastov tvorí ložisko. Ložiská vyhradených nerastov (výhradné ložiská) predstavujú nerastné bohatstvo štátu a sú v jeho vlastníctve. Ložiská nevyhradených nerastov (predovšetkým stavebný kameň, štrkopiesky a tehliarske suroviny) sú súčasťou pozemku podľa § 7 banského zákona.
 
 
Stavebné kamene zahŕňajú magmatické, sedimentárne alebo metamorfované horniny vhodné na stavebné účely vo vyťaženom alebo upravenom stave. Tieto horniny musia mať určité fyzikálno-chemické vlastnosti vyhovujúce stanoveným podmienkam na stavebné účely (odolnosť proti vysokému tlaku, agresívnym vodám, poveternostným vplyvom a pod.). Škodlivinami sú poruchové, navetrané a alterované zóny, resp. polohy technologicky nevhodných hornín. Medzi hlavné typy stavebného kameňa patria granity, ryolity, andezity, diabasy, čadiče, vápence, dolomity, kremence, pieskovce, ruly, migmatity, kvarcity, amfibolity a serpentinity.
Svetové zásoby stavebného kameňa sú prakticky neobmedzené.
Stavebný kameň predstavuje surovinu na výrobu lomového kameňa, drveného kameniva a na hrubú kamenársku výrobu. Lomový kameň a drvené kamenivo sú základná stavebná surovina pre cestné, železničné, vodné, pozemné a priemyselné stavby. Hrubá kamenárska výroba zahŕňa výrobu dlažobného kameňa, obrubníkov a všetkých druhov hrubo opracovaných stavebných prvkov z kameňa.
 
Štrkopiesok ako stavebná surovina je prírodná zmes ťaženého drobného (0 – 4 mm) a hrubého (4 – 125 mm) kameniva, ktorá sa skladá z úlomkov rozličných hornín a minerálov. Vzniká zvetrávaním (rozpadom) a opracovaním úlomkov hornín pri transporte vodou, ľadovcom, prípadne vetrom. Podľa vzniku je možné ložiská štrkopieskov a pieskov členiť na riečne (fluviálne), ľadovcové (glaciálne), jazerné (limnické), morské a eolické ložiská (viate piesky). Piesky ako stavebná surovina spadajú do kategórie drobného kameniva a skladajú sa prevažne z úlomkov minerálov kremeňa, živcov a sľúd, ako aj z úlomkov najmä kremitých hornín. Štrky, resp.štrkopiesky (technické označenie pre piesčité štrky alebo štrkovité piesky) sú zložené z rôzne opracovaných úlomkov rozličnýchhornín a minerálov (veľkosti do 125 mm) a obsahujú premenlivé množstvo pieskov a ílov. Nežiaducimi prímesami na využitiev stavebníctve sú íly, organické látky (humus), sľudy, pyrit, sadrovec, opál, chalcedón a pod.
Štrkopiesky sa používajú v stavebníctve na výrobu betónu a malty, do násypov, podkladov a krytov vozoviek, na stabilizáciu zemín, ako drenážne a filtračné vrstvy. Piesky okrem použitia do omietok, maltárskych a betonárskych zmesí sa používajú aj ako ostrivo pri výrobe tehál alebo ako základka vydobytých banských priestorov.
 
Pod pojmom tehliarske suroviny rozumieme horniny, resp. ich zvetraniny použiteľné na výrobu tehál v prírodnom stave alebo po úprave. Najčastejšie sa na tento účel používajú spraše, sprašové hliny, íly, ílovce, slieňovce a bridlice. Podľa vzniku môžeme tehliarske suroviny rozdeliť na reziduálne (eluviálne hliny) a sedimentárne (spraše, sprašové hliny, íly, ílovce a bridlice). Tehliarska výrobná hmota má dve hlavné zložky: plastickú a ostriacu, ktoré sú zastúpené buď priamo v základnej surovine, alebo sa optimálna zmes získava miešaním rozličných surovín – rozlišujeme surovinu základnú (prevažujúcu v zložení zmesi) a korekčnú (doplnkovú, upravujúcu vlastnosti zmesi na potrebnú úroveň). Škodlivinami v tehliarskych surovinách sú karbonáty, sadrovec, úlomky hornín, organické látky a pod.
Tehliarske suroviny sa používajú v stavebníctve na výrobu rôznych druhov tehál, krytín, dlaždíc, tehliarskej drviny (antuka) a pod

 

Metodika:

Dobývanie ložísk nerastných surovín sa vykonáva podzemným, povrchovým alebo kombinovaným spôsobom s použitím najvhodnejších dobývacích metód.
Informácie o zásobách a ťažbe sú spracované na základe Bilancie zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky (BZVL SR), ktorú každoročne vypracúva odbor geofondu ŠGÚDŠ pre Ministerstvo životného prostredia SR a na základe informácií poskytnutých Hlavným banským úradom.
Podľa zákona č.  51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe § 5a Ohlasovanie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a oznamovanie ich výsledkov:
– Organizácia je povinná písomne ohlásiť banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti.
– Organizácia písomne oznámi obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti každoročne výsledky vykonanej banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom alebo inej činnosti upravenej týmto zákonom za uplynulý rok. Výsledky oznámi v správe, ktorá sa predkladá najneskôr do konca januára nasledujúceho roka.
– V správe organizácia uvedie výsledky:
a) banskej činnosti podľa dokumentácie, ktorá bola podkladom na povolenie banskej činnosti,
b) dobývania ložísk nevyhradených nerastov podľa plánu využívania ložiska,
c) inej činnosti upravenej týmto zákonom podľa požiadaviek príslušného obvodného banského úradu.

 
 

Zdroj dát:

HBÚ

 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: