Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Úhrny atmosférických zrážok

Dátum poslednej aktualizácie17.12.2023

Téma

Zmena klímy

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje pozorovateľný vývoj úhrnov atmosférických zrážok ako jedného z negatívnach prejavov zmeny klímy na území SR

Jednotka indikátora

°C, mm, %

Metadáta

Kľúčová otázka

Aký je pozorovateľný vývoj teploty vzduchu a atmosférických zrážok?

Kľúčové zistenia

  • Rok 2022 bol ako celok zrážkovo podnormálny, denných úhrnov zrážok s hodnotou 70 mm a viac bolo v roku 2022 zaregistrovaných na Slovensku 13, čiže viac ako trojnásobne menej ako v predchádzajúcom roku
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
- emo_sad emo_sad
- Zaznamenávané stále výraznejšie negatívne prejavy zmeny klímy Pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy, deficit zážok mal mimoriadny až extrémny charakter

 

 

 

Sumárne zhodnotenie

Ročný úhrn atmosférických zrážok na Slovensku za rok 2022
 

Zdroj: SHMÚ


Mapa: Percento normálu (1991 – 2020) ročných úhrnov zrážok za rok 2022

Zdroj: SHMÚ

Podrobné zhodnotenie

Ročný úhrn atmosférických zrážok (1951 – 2022)

Rok 2022 bol ako celok zrážkovo podnormálny. Ročná hodnota priestorového úhrnu atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska, vypočítaná izohyetovou metódou,  dosiahla 619 mm (deficit 143 mm, 81 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901–2000). Na západnom Slovensku dosiahla ročná hodnota priestorového úhrnu zrážok 508 mm (deficit 154 mm, 77 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901 – 2000). Na strednom Slovensku to bolo 724 mm (deficit 148 mm, 83 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901–2000) a na východnom Slovensku to bolo 607 mm (deficit 140 mm, 81 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901 – 2000). Relatívne najvyššie ročné úhrny zrážok boli zaznamenané v niektorých častiach v oblasti Tatier,  Nízkych Tatier a severozápadného Slovenska, napríklad Lomnický štít 1877 mm, Skalnaté Pleso 1314 mm, Zuberec-Zverovka 1231 mm, Oravská Lesná 1149 mm, Martinské hole 1148 mm, Jasná pod Chopkom 1105 mm, Chopok 1085 mm, Ždiar – Podspády 1079 mm, Vitanová – Oravice 1063 mm, Vrátna dolina 1055 mm, Novoť 1029 mm, Tatranská Javorina 1023 mm a Stará Bystrica 1009 mm. Naopak najnižšie hodnoty ročných úhrnov zrážok boli zaregistrované na niektorých miestach Podunajskej nížiny, prípadne v priľahlých oblastiach, napríklad menej ako 400 mm to bolo v Cíferi 376 mm, v Jánošíkove na Ostrove 379 mm a v Bolerázi 395 mm. Bilancia atmosférických zrážok v jednotlivých mesiacoch roka 2022 bola na Slovensku v januári, v marci, v apríli, v máji, v júni, v júli, v auguste, v októbri a v novembri negatívna. V septembri, ale aj v decembri, boli naopak zaznamenané výdatnejšie zrážky.  Predovšetkým na konci jari a v priebehu leta sa postupne začali vyskytovať v niektorých prípadoch silné búrky a ich výskyt bol v tejto sezóne dosť často lokálny. Deficit zrážok sa prenášal už z jesene a začiatku zimy v roku 2021 a kontinuálne pokračoval až do konca leta v roku 2022, pričom jeho plošný rozsah a výraznosť nadobudli, v rozsiahlejších oblastiach Slovenska, mimoriadny až extrémny charakter. Vzniknutý deficit zrážok korigovali lokálne čiastočne letné búrkové lejaky. Predovšetkým v druhej a v tretej dekáde septembra veľa pršalo, čo napravilo veľmi  nepriaznivé ukazovatele sucha a oživilo prírodnú krajinu. V októbri a aj v novembri bolo opäť menej zrážok, ale toto sa už na väčšine charakteristík sucha neprejavilo tak nepriaznivo, ako to bolo v predchádzajúcich ročných obdobiach.

Zima 2021/2022 bola, ak hodnotíme Slovensko ako celok, zrážkovo podpriemerná. Táto zima bola aj nadpriemerne teplá, aj keď v jej priebehu, boli prechodné mrazivé obdobia a v tomto čase boli zaregistrované aj výraznejšie teplotné výkyvy a určité regionálne rozdiely v teplotných podmienkach a vo výskyte snehovej pokrývky. Napríklad 27. 12. 2021 klesla minimálna denná teplota vzduchu v Podolínci na mínus 27,3 °C, ale na krajnom juhozápade Slovenska bolo už v tomto čase relatívne dosť teplo a hneď prvý deň roka 2022 zaznamenali v Bratislave na letisku maximálnu dennú teplotu vzduchu 16,0 °C. Toto malo vplyv na stabilitu snehovej pokrývky v nižších polohách. Jej nedostatok na začiatku jari 2022, prispel, popri ďalších príčinách, k rozvoju mimoriadneho až extrémneho sucha, ktoré malo na Slovensku v roku 2022 dlhé trvanie a zasiahlo rozsiahle územie.

 V lete v roku 2022, tak ako to už teraz v tomto ročnom období býva pravidelnejšie, opäť prispeli k celkovému úhrnu zrážok, v tomto ročnom období, veľkým podielom búrkové lejaky. K najvyšším denným úhrnom zrážok, ktoré boli pri týchto búrkach v tomto lete zaznamenané patria tieto: 21. 08. 2022 v Lipovciach 115 mm, 21. 08. 2022 v Trstenej 107 mm a 21. 08. 2022 v Ústí nad Priehradou 106 mm.

V sieti zrážkomerných staníc SHMÚ boli zachytené v roku 2022 3 denné úhrny zrážok s hodnotou 100 mm a viac. Vyskytli sa 21. 08. 2022. Denných úhrnov zrážok s hodnotou 70 mm a viac bolo v roku 2022 zaregistrovaných na Slovensku 13, čiže viac ako trojnásobne menej ako v predchádzajúcom roku. Denných úhrnov zrážok s hodnotou 50 mm a viac, bolo v sieti zrážkomerných staníc SHMÚ zaregistrovaných v roku 2022, 57 a bolo to dokonca  viac ako štvornásobne menej, ako to bolo v predchádzajúcom roku. Bol to tiež príznak nedostatku atmosférických zrážok a sucha v tomto roku.

Ročný úhrn atmosférických zrážok v Hurbanove v roku 2022 bol 469,2 mm.

Od roku 1951 ročný úhrn atmosférických zrážok v Hurbanove predstavuje v lineárnom trende do roku  2022 štatisticky nevýznamne stúpajúcu tendenciu (nárast o 19 mm), pričom roky 1965 – 1966, 2010 (maximum), 2013 – 2014 a 2016 boli štatisticky významne bohaté na úhrny zrážok, naopak roky 1967, 1971, 1978, 1982 – 1983, 1990, 2003 a 2011 (minimum) boli najchudobnejšie na ročné úhrny. Najvyšší záporný rozdiel (deficit) v ročnom úhrne zrážok v porovnaní s normálovou hodnotou za obdobie 1991 – 2020 sme pozorovali v roku 2011 (- 246,7 mm), naopak najvyšší kladný rozdiel v roku 2010 (406,5 mm).

Ročný úhrn atmosférických zrážok v Liptovskom Hrádku v roku 2022 bol 573,4 mm.

Od roku 1951 ročný úhrn atmosférických zrážok v Liptovskom Hrádku predstavuje v lineárnom trende do roku  2022 štatisticky významne stúpajúcu tendenciu (nárast o 110 mm), pričom roky 1970, 1974, 2004, 2010 (maximum), 2014, 2016 – 2017  a 2020 boli štatisticky významne bohaté na úhrny zrážok, naopak roky 1956 (minimum), 1968 – 1969, 1971, 1973, 1982 – 1983 a 2003 boli najchudobnejšie na ročné úhrny. Najvyšší záporný rozdiel (deficit) v ročnom úhrne zrážok v porovnaní s normálovou hodnotou za obdobie 1991 – 2020 sme pozorovali v roku 1956 (-263,2 mm), naopak najvyšší kladný rozdiel v roku 2010 (250,7 mm).

 

Vývoj ročných úhrnov zrážok (1951 – 2022)

Zdroj: SHMÚ

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

ČMS Meteorológia a klimatológia bola zriadená uznesením ministra ŽP SR OPM č. 24 z 10.3.1997. Nešlo o návrh novej monitorovacej siete, keďže meracie siete meteorológie a klimatológie sú jednými z najstarších systematických pozorovacích sietí na Slovensku. Projektom sa dopĺňa komplexný monitorovací systém životného prostredia SR o ďalšie celoplošné monitorovacie podsystémy. Úlohou meracích sietí meteorológie a klimatológie je získavanie údajov o stave a priebehu počasia a o stave a vývoji klimatického systému. Činnosť meracích sietí meteorológie a klimatológie je viazaná medzinárodnými záväzkami SR (Ratifikácia Konvencie WMO zo dňa 11.10.1947, Ratifikácia Konvencie o civilnom letectve zo dňa 18.4.1945, Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene zo dňa 25.8.1994). Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene Slovenskou republikou zo dňa 25.8.1994 zaväzuje SR okrem iného udržiavať dlhodobé stabilné monitorovanie klimatického systému.

Monitorovacia sieť je sieť klimatologických staníc tvorí 104 staníc s klimatologickým programom. Z nich 27 je integrovaných do siete pozemných synoptických staníc a 77 staníc je s dobrovoľným pozorovateľom, z toho 9 staníc je v správe iných organizácií, avšak s prístrojovým vybavením a pod metodickým dohľadom SHMÚ. Merania 19 veličín sa robia 3 x denne. Uvedené stanice sú vyznačené v "Mape klimatologických staníc" a súradnice staníc spolu s indikatívmi sú v "Zozname klimatologických staníc".

Na klimatologických staniciach je meraných a pozorovaných 19 veličín, v tabuľke "Merané a pozorované veličiny v sieti klimatických staníc" Uvedené veličiny tvoria základ pre spracovanie klimatických charakteristík a ukazovateľov. Merania a pozorovania na klimatologických staniciach sú vykonávané klasickým spôsobom odčítaním prístroja alebo pozorovaním javu denne o 7., 14., 21. h miestneho stredného slnečného času, meranie zrážok a snehovej pokrývky o 7. hodine, výskyt zrážok a význačných poveternostných javov sa zaznamenáva nepretržite Merania a pozorovania sú zabezpečované dobrovoľnými pozorovateľmi SHMÚ, na staniciach so synoptickými pozorovaniami profesionálnymi pozorovateľmi SHMÚ, na staniciach v správe iných inštitúcií väčšinou zamestnancami tejto inštitúcie.

Klimatický prvok je štatistická charakteristika odvodená z merania alebo pozorovania meteorologického prvku, prípadne sám meteorologický prvok, využívaný pre klimatologické účely, napr. priemerná denná, mesačná, ročná teplota vzduchu, priemerný úhrn atmosférických zrážok vo vybranom období, vlahové a teplotné bilancie, atď.

Teplota vzduchu sa meria vo výške 2 m nad povrchom. Aby sme zmerali skutočnú teplotu vzduchu, teplomer nesmie byť vystavený priamemu žiareniu (Slnka) - meriame teda v „chládku", v meteorológii sa používa špeciálna meteorologická búdka. V tejto súvislosti sa niekedy hovorí, že na slnku môže byť aj teplejšie. Ak na teplomer priamo dopadajú slnečné lúče, ukazuje veľmi skreslené hodnoty. Áno, na slnku je teplejšie, ale to je už náš subjektívny pocit, ktorý závisí na tom, či máme čierny alebo biely odev, či je naša pokožka suchá alebo mokrá atď. Teplota je (jedna) fyzikálna veličina, ktorá má na rôznych miestach a v rôznom čase rozličné hodnoty. V predpovediach uvádzame vždy najnižšiu a najvyššiu očakávanú teplotu pre daný deň. Správne je teda hovoriť (v jednotnom čísle): „teplota klesne na 2 až -2 stupne", „zajtra bude (denná, najvyššia denná, maximálna) teplota 26 až 30 stupňov", „teplota je (teraz na Slovensku) v rozpätí od 5 do 10 stupňov". Teplota sa teda nepohybuje, ale je v rozpätí od ... do..., bude, stúpne, dosiahne ... atď.

Atmosférické zrážky sú častice vody, ktoré vznikajú kondenzáciou alebo desublimáciou vodnej pary, vyskytujú sa v ovzduší pri poklese teploty vzduchu na teplotu rosného bodu a dopadajú na zemský povrch alebo vznikajú na ňom alebo na predmetoch v atmosfére. Ide teda o vodu v kvapalnom alebo v tuhom skupenstve, ktorá vypadáva z rôznych druhov oblakov (príp. z hmly) alebo sa usádza na zemskom povrchu. Atmosférické zrážky patria k hydrometeorom, ale nie všetky hydrometeory sú atmosférickými zrážkami (k zrážkam nepatria hydrometeory ako hmla, dymno, zvírený sneh, vodná triešť). V prípade, že vypadávajúce zrážky nedosahujú zemský povrch, nazývajú sa virga alebo zrážkové pruhy.

Zdroj dát: SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: