Tlačiť   PDF

Viazanosť uhlíka lesnými ekosystémami

Dátum poslednej aktualizácie 05.12.2015

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí tú časť kolobehu uhlíka v lesoch, ktorá súvisí s jeho záchytmi a sekvestráciou (viazaním). Pozostáva teda z dvoch subindikátorov, ktoré popisujú zásoby uhlíka v lesnej biomase a pôde a záchyty CO2 lesnými ekosystémami.
 

Jednotka indikátora

mil.t, Gg, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národný lesnícky program (NLP) (2007)

Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny
Rámcové ciele v priorite 4: Zvyšovanie zásob uhlíka v lesných ekosystémoch prostredníctvom realizácie lesníckych opatrení (zachovanie, nahradenie uhlíka).

 

Akčný plán NLP SR (2008)

Strategický cieľ 2 / Priorita 4 / Rámcový cieľ (11):
  • Opatrenie: Realizovať lesnícke opatrenia na viazanie uhlíka úpravou drevinového zloženia, porastovej štruktúry, ochranou a obnovou genofondu lesných drevín a premenu máloproduktívnych  a ekologicky nestabilných lesov.
  • Opatrenie: Zabezpečiť medzinárodnú spoluprácu v rámci existujúcich systémov a v spolupráci s príslušnými organizáciami pri meraní, sledovaní a podávaní správ o stave a zmenách zásob uhlíka v lesných ekosystémech.
 

Kľúčová otázka

Aký je podiel lesov na uhlíkovom cykle?

Kľúčové zistenia

  • V hodnotenom období (od roku 1990) dochádza k postupnému zvyšovaniu zásob uhlíka v lesných ekosystémoch, čo je dôsledok rozširovania zalesnenej plochy a hlavne zvýšenia hektárových zásob drevnej hmoty.
  • K roku 2014 dosiahla zásoba uhlíka viazaného v lesoch 536,9 mil. ton, čo predstavuje nárast oproti roku 1990 o 16,1 % (74,5 mil. t), strednodobo od roku 2000 o 8,6 % a medziročne oproti roku 2013 o 1,2 % (6,3 mil. ton).
  • Najväčšie množstvá uhlíka sa viažu v pôde (50,4 %) a v nadzemnej stromovej biomase (34,6 % k roku 2014), ktorej zásoba sa v porovnaní s rokom 1990 zvýšila o 51,9 mil. ton.
  • Podiel lesného hospodárstva na tvorbe oxidu uhličitého (CO2) je zanedbateľný. Naopak, lesné porasty sa v značnej miere podieľajú na jeho záchytoch, pričom jeho množstvo je pomerne variabilné a v roku 2013 činil záchyt CO2 lesnými ekosystémami 6 834,11 Gg.
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_smile
Zásoba uhlíka viazaného v lesoch narástla, záchyty CO2 lesnými ekosystémami však poklesli. Zásoba uhlíka viazaného v lesoch kontinuálne rástla, záchyty CO2 naopak klesli. Zásoba uhlíka viazaného v lesoch opäť vzrástla. Rovnako narástol aj záchyt CO2 lesnými ekosystémami.

Sumárne zhodnotenie




Podrobné zhodnotenie

Procesom fotosyntézy rastliny pohlcujú atmosférický CO2 a uhlík v ňom obsiahnutý ukladajú vo svojich telách. Po odumretí rastlín sa znovu uvoľňuje do atmosféry, no časť z tohto uhlíka však vo forme nadložného humusu a korunového opadu ostáva relatívne dlho viazaná v ekosystéme. Množstvo uhlíka, ktoré sú jednotlivé ekosystémy schopné viazať, je však rôzne.
 
Zásoby uhlíka
 
Z prírodných ekosystémov patria lesné ekosystémy k najvýznamnejším článkom v kolobehu uhlíka. Lesy sú schopné vďaka veľkému objemu drevnej biomasy dlhodobo akumulovať veľké objemy uhlíka, čím znižujú obsah CO2 v atmosfére. Uhlík môže byť dlhodobo skladovaný v lesnej biomase a v lesnej pôde (v pôdnom humuse). Fixácia uhlíka v lesných ekosystémoch SR sa stanovuje na základe bilancie uhlíka v nadzemnej (stromy, bylinný kryt, nadložný humus) a podzemnej (korene, humus v pôde) časti lesa, vrátane zhodnotenia ťažby dreva a lesných požiarov. Význam má však aj životnosť výrobkov z dreva. Výrobky z najcennejších sortimentov viažu uhlík mnoho desiatok rokov, pričom v prípade využívania biomasy na energetické účely sa uhlík z dreva dostáva do atmosféry krátko po ťažbe.



Lesy mierneho pásma majú značný potenciál viazania CO2. Ich biomasa predstavuje síce len 2/3 úrovne tropických lesov, no je možné pri nich predpokladať podstatne väčšiu fixáciu v pôdnej zložke. Zásoby uhlíka v pôdnom humuse lesov sú vyššie ako v biomase a v SR predstavujú zásobu okolo 271 megaton (mil. t). Lesné pôdy sa vyznačujú vyšším obsahom humusu aj oproti pôdam nelesným a uhlík v nich ostáva viazaný dlhodobejšie ako v dreve.







Zásoba uhlíka sa v porovnaní s rokom 1990 zvýšila v živej nadzemnej biomase o 51,9 mil. t (38,8 %), v živej podzemnej biomase o 11,4 mil. t (39,6 %), v mŕtvom dreve o 4,4 mil. t (35,2 %) a v humuse o 6,8 mil. t (40,7 %).
 
Od začiatku storočia sa postupne transformuje časť poľnohospodárskej pôdy na lesnú. V období 1950–2014 sa množstvo viazaného uhlíka v lesoch SR zvýšilo o viac ako 50 mil. ton. Je to dôsledok rozširovania zalesnenej plochy a zvýšenia hektárových zásob drevnej hmoty. Podľa prognózy by doterajšie zvyšovanie zásob dreva v lesných porastoch malo pokračovať až do rokov 2020 - 2030, kedy sa predpokladá ich kulminácia.

Záchyty CO2

Najvýznamnejšie antropogénne skleníkové plyny sú oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a ozón (O3). Patria medzi prirodzené zložky atmosféry, napriek tomu ich súčasnú koncentráciu v ovzduší významne ovplyvňuje ľudská činnosť. Znečisťovanie ovzdušia a z neho vyplývajúca zmena klímy predstavuje jeden z najvýznamnejších environmentálnych problémov ľudstva.
 
Prijatie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 1992 (pre SR je platný od roku 1994) a Kjótskeho protokolu (KP) v roku 1997 (s platnosťou od roku 2005) má za cieľ dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá ešte nevyvoláva nebezpečné antropogénne interferencie s klimatickým systémom.
 
Podiel lesného hospodárstva na tvorbe oxidu uhličitého (ktorý sa dostáva do ovzdušia hlavne pri konverzii lesných plôch na ornú pôdu) je zanedbateľný. Naopak, lesné porasty sa v značnej miere podieľajú na záchytoch atmosférického oxidu uhličitého. Slovenská republika má plochu 49 036 km2, z toho je 41,1 % lesných plôch. V roku 2014 činil záchyt CO2 lesnými ekosystémami 6 834,1 Gg (6,8 mil. ton).

Ročný záchyt emisií CO2 lesnými ekosystémami na území Slovenska je pomerne variabilný a pohybuje sa v rozmedzí 2 900 – 11 800 Gg CO2, čo predstavuje zníženie celkových emisií oxidu uhličitého na Slovensku o 7 - 22 %.
 
Porovnanie celkových emisií a záchytu CO2 v roku 2013 so základným rokom 1990
  1990 2013 Zmena oproti 1990 (%)
Celkové emisie CO2 61 744,70 35 773,54 -42,1
Záchyty CO2 lesnými ekosystémami -8 297,98 -6 834,11 -17,6
Emisie CO2 net 52 634,32 27 849,07 -47,1
 
S platnosťou Kjótskeho protokolu súvisí aj sprísnený režim podávania dodatočných informácií o Národnom inventarizačnom systéme pre emisie skleníkových plynov, Národnom registri a hodnotenia emisií/záchytov v sektore LULUCF (Využívanie krajiny a lesníctvo). SR sa zaviazala hodnotiť sektor LULUCF podľa článku 3.3 KP na začiatku záväzného obdobia (2008) a na konci záväzného obdobia (2012).


Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

  • Pod sekvestráciou uhlíka rozumieme transfer CO2 alebo ďalších foriem C z atmosféry do iných, dlhodobo aktívnych rezervoárov, akými sú moria a oceány, pôda, geologické útvary a biota (v rámci lesných ekosystémov ide o ich nadzemné časti - stromy, bylinný kryt, nadložný humus) a podzemné časti - korene, humus v pôde), s cieľom znížiť alebo zabrzdiť rýchlosť zvyšovania obsahu CO2 v atmosfére, ktorý spolu s ostatnými skleníkovými plynmi ovplyvňuje procesy globálneho otepľovania a klimatické zmeny na Zemi (Lal, 2008).
  • Sekvestrácia uhlíka do pôdy je uloženie viazaného uhlíka do pôdy na dobu pohybujúcu sa v rozmedzí desiatok až stoviek rokov v stabilnej, pevnej forme ako humusové látky a organo-minerálne komplexy, a to priamou alebo nepriamou fixáciou atmosférického CO2.

 

Metodika:

Indikátor pozostáva z dvoch subindikátorov, ktoré súvisia s kolobehom uhlíka v lesoch:
  • zásoby uhlíka v lesnej biomase a pôde (sekvestrácia - viazanie, fixácia uhlíka) a
  • záchyty CO2 lesnými ekosystémami s jeho záchytmi

Fixácia uhlíka v lesných ekosystémoch SR sa stanovuje na základe bilancie uhlíka:
  • v živej biomase
- v nadzemnej časti lesa (stromy, bylinný kryt, nadložný humus) a
- podzemnej časti lesa (korene, humus v pôde),
  • v odumretej biomase (mŕtve drevo, humus) a
  • v pôde (pôdny uhlík)
vrátane zhodnotenia ťažby dreva a lesných požiarov.

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov (vrátane CO2) je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (OSN program pre životné prostredie). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov.
Viac na:
http://ghg-inventory.shmu.sk/methodology.php

Zdroj dát:

NLC, SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: