Tlačiť
PDF
Najčastejšie sa vyskytujúcim kontaminantom pôd bolo Cd a Pb, menej Ni a As. Extrémne vysoké hodnoty v kategóriách B a C dosiahli Hg, Cu, Cd, Pb, lokálne As, F, Cr. Z organických polutantov, ktoré v pôdach pretrvávajú dlhšie, sú predmetom monitorovania hlavne polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Ostatné organické polutanty majú viac charakter „bodového“ znečistenia. V rámci monitoringu pôd SR boli zistené najvyššie hodnoty PAU najmä na fluvizemiach, v nivách väčších riek, v čierniciach, lokálne aj v luvizemiach a kambizemiach a v okolí priemyselných centier. Priemerný obsah polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) v poľnohospodárskych pôdach SR sa pohyboval okolo 200 mg.kg-1. Hodnoty nad 1 000 mg.kg-1 boli len lokálneho charakteru (Žiar nad Hronom, Strážske, nivy Dunaja a Moravy). (Správa o stave ŽP SR, 2002)
Výsledky 2. monitorovacieho cyklu ČMS-P s odberom vzoriek v roku 1997 ukázali, že oproti 1. monitorovaciemu cyklu sa hygienický stav poľnohospodárskych pôd mierne zlepšil, pričom poklesol počet pôd, ktoré prekračovali A1 referenčný limit pre kontaminované pôdy. Bola zaznamenaná preukázateľná vertikálna migrácia rizikových prvkov v pôdnom profile. (Monitoring pôd SR, 2002)
Výsledky 3. cyklu s odberom vzoriek v roku 2002 preukázali, že obsah väčšiny rizikových látok vo vybratých poľnohospodárskych pôdach SR neprekročil vtedy určený limit. U kadmia a olova sa prejavili nadlimitné hodnoty len v pôdach situovaných vo vyšších nadmorských výškach (podzoly, andozeme), čo mohlo súvisieť s diaľkovým prenosom emisií. V 3. monitorovacom cykle z celkového počtu 274 poľnohospodárskych honov o výmere 15 802 ha neboli zistené žiadne nadlimitné poľnohospodárske hony sledovanými polutantami (PAU, PCB, chlórované uhľovodíky). (Správa o stave ŽP SR, 2006)
Plošný prieskum kontaminácie pôd (PPKP) ako podsystém ČMS-P, ktorý je úzko prepojený na systém agrochemického skúšania pôd (ASP) sleduje kontaminujúce látky v poľnohospodárskych pôdach vo vybratých katastrálnych územiach. Pôdy z týchto katastrálnych území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu kontaminujúcich látok na poľnohospodárskej pôde, ktorých hodnoty boli stanovené analýzami v I. cykle PPKP, kde aspoň jeden zo sledovaných parametrov prekračoval limitnú hodnotu. Prehľad výskytu nadlimitných rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach SR prezentujú nasledujúce mapky.
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt olova v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Pb limit = 30,00 mg/kg)
Kontaminácia poľnohospodárskych pôd
Dátum poslednej aktualizácie18.11.2023
Značky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje stav a vývoj kontaminácie pôd rizikovými látkami.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:
-
Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
-
Pôdoochranné minimalizačné technológie.
-
Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
-
Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
-
Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
-
Podpora zachovania a správneho hospodárenia na trvalých trávnych porastoch.
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:
-
Šetrné pestovateľské technológie.
-
Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:
- Bude sa realizovať celoplošné monitorovanie zamerané na stanovovanie a vyhodnotenie výskytu znečisťujúcich látok v pôde.
- Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve.
Cieľ Integrovaného rozvojového programu I.
Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
- Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
- Definovať znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov (voda, lesy a pôda) ako verejný záujem.
- Znížiť acidifikáciu poľnohospodárskych pôd melioračným vápnením alebo podporiť základné agrochemické a agrotechnické opatrenia na celkové zlepšenie pôdnych kvalitatívnych parametrov s cieľom lepšieho využívania živín z hnojív.
Špecifický cieľ 5: Podporiť udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemikálií
V oblasti ochrany pôdy a poľnohospodárstva vláda bude vychádzať z chápania odvetvia pôdohospodárstva ako komplexného celku, a preto ako svoj základný strategický cieľ deklaruje všestrannú podporu využitia jeho potenciálu tak, aby sa výrazne zvýšila potravinová bezpečnosť Slovenska, spočívajúca v zabezpečení prístupu obyvateľov ku kvalitným, bezpečným a cenovo dostupným potravinám pri súčasnom posilnení aspektov udržateľného, environmentálne šetrného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde.
Kľúčová otázka
Darí sa dodržiavať limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach?Kľúčové zistenia
-
Vývoj kontaminácie pôd po roku 2005 bol veľmi pozvoľný. Porovnaním jednotlivých monitorovacích cyklov ČMS-P nedošlo k zhoršeniu hygienického stavu poľnohospodárskych pôd. Väčšina rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach neprekročila stanovené limity až na lokality, ktoré boli kontaminované už v minulosti (v okolí priemyselných závodov, v oblasti vplyvu geochemických anomálií).
-
Z hľadiska kontaminácie pôd boli v roku 2022 sledované hlavné rizikové prvky (Cd, Pb, Cu, Zn, Ni, As), ktoré zaznamenali v predchádzajúcom monitorovacom cykle nadlimitné hodnoty. Analyzované boli vybrané lokality, v ktorých po vyhodnotení 4. odberového cyklu (rok odberu 2007) bola stanovená kontaminácia aspoň jedným kontaminantom. V hodnotených skupinách pôd v roku 2022 (podzoly, rankre a litozeme TTP, hnedozeme OP, regozeme na karbonátových viatych pieskoch a regozeme na nekarbonátových viatych pieskoch OP, zasolené pôdy) na sledovaných kontaminovaných lokalitách bol na základe doterajších pozorovaní v porovnaní odberových rokov 2007 a 2018 zaznamenaný pozitívny trend vo vývoji obsahu Cd a Pb a negatívny trend v prípade celkového obsahu Ni.
-
Najnovší hygienický prieskum poľnohospodárskych pôd v okolí hlinikárne v Žiari nad Hronom poukazuje na mierne zníženie plochy pôdy kontaminovanej fluórom, avšak proces znižovania koncentrácie sledovaného a hodnoteného prvku v pôde je len pozvoľný. Priemerná hodnota vodorozpustného fluóru v pôdach oproti hlinikárni je stále pomerne vysoká a presahuje i v súčasnosti 4-násobne hodnotu platného hygienického limitu vodorozpustného fluóru v pôdach (5 mg.kg-1).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
 |
| Kontaminácia pôd od roku 2005 prebiehala bez výrazných zmien. Pôdy kontaminované v minulosti, sú kontaminované aj v súčasnosti. | Od roku 2015 obsah väčšiny rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach neprekročil stanovené limity. | Vyhodnocovanie kontaminácie pôd rizikovými látkami v rámci celej monitorovacej siete sa robí v 5-ročných intervaloch. |
Podrobné zhodnotenie
Hodnotenie kontaminácie pôd vychádza z hodnotenia obsahov rizikových látok v pôde, najmä rizikových prvkov (Cd, Cr, Pb, Ni, Zn, Cu, As, Hg), F, PAU (polycyklické aromatické uhľovodíky), PCB (polychlórované bifenyly), ktoré majú vysoký stupeň biotoxicity pre teplokrvné živočíchy a človeka.
Rizikové látky sa vyskytujú v pôdach v rôznych koncentráciách a v rôznych formách. Ich zvýšený obsah môže byť zapríčinený vplyvom rôznych antropogénnych aktivít ako sú: priemysel, energetika, doprava a poľnohospodárstvo, ale často je aj typický pre horské oblasti tzv. prirodzené geochemické anomálie.
V 1. monitorovacom cykle ČMS-P sa zistilo, že 69,5 % poľnohospodárskych pôd SR patrilo do kategórie nekontaminovaných vyskytujúcich sa prevažne v oblastiach s najproduktívnejšími poľnohospodárskymi pôdami. 28,7 % pôd bolo označených za rizikové, prekračujúce aspoň u jedného z rizikových prvkov limit A, A1. Tieto pôdy sa vyskytovali väčšinou v horských oblastiach s dokázateľným vysokým podielom prirodzených geochemických anomálií a v oblastiach s viditeľným vplyvom globálneho a regionálneho prenosu emisií. Len 1,4 % pôd patrilo do kategórie kontaminovaných s prekročením limitu B a 0,4 % do kategórie extrémne kontaminovaných pôd s prekročením limitu C.
Rizikové látky sa vyskytujú v pôdach v rôznych koncentráciách a v rôznych formách. Ich zvýšený obsah môže byť zapríčinený vplyvom rôznych antropogénnych aktivít ako sú: priemysel, energetika, doprava a poľnohospodárstvo, ale často je aj typický pre horské oblasti tzv. prirodzené geochemické anomálie.
V 1. monitorovacom cykle ČMS-P sa zistilo, že 69,5 % poľnohospodárskych pôd SR patrilo do kategórie nekontaminovaných vyskytujúcich sa prevažne v oblastiach s najproduktívnejšími poľnohospodárskymi pôdami. 28,7 % pôd bolo označených za rizikové, prekračujúce aspoň u jedného z rizikových prvkov limit A, A1. Tieto pôdy sa vyskytovali väčšinou v horských oblastiach s dokázateľným vysokým podielom prirodzených geochemických anomálií a v oblastiach s viditeľným vplyvom globálneho a regionálneho prenosu emisií. Len 1,4 % pôd patrilo do kategórie kontaminovaných s prekročením limitu B a 0,4 % do kategórie extrémne kontaminovaných pôd s prekročením limitu C.
Najčastejšie sa vyskytujúcim kontaminantom pôd bolo Cd a Pb, menej Ni a As. Extrémne vysoké hodnoty v kategóriách B a C dosiahli Hg, Cu, Cd, Pb, lokálne As, F, Cr. Z organických polutantov, ktoré v pôdach pretrvávajú dlhšie, sú predmetom monitorovania hlavne polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Ostatné organické polutanty majú viac charakter „bodového“ znečistenia. V rámci monitoringu pôd SR boli zistené najvyššie hodnoty PAU najmä na fluvizemiach, v nivách väčších riek, v čierniciach, lokálne aj v luvizemiach a kambizemiach a v okolí priemyselných centier. Priemerný obsah polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) v poľnohospodárskych pôdach SR sa pohyboval okolo 200 mg.kg-1. Hodnoty nad 1 000 mg.kg-1 boli len lokálneho charakteru (Žiar nad Hronom, Strážske, nivy Dunaja a Moravy). (Správa o stave ŽP SR, 2002)
Výsledky 2. monitorovacieho cyklu ČMS-P s odberom vzoriek v roku 1997 ukázali, že oproti 1. monitorovaciemu cyklu sa hygienický stav poľnohospodárskych pôd mierne zlepšil, pričom poklesol počet pôd, ktoré prekračovali A1 referenčný limit pre kontaminované pôdy. Bola zaznamenaná preukázateľná vertikálna migrácia rizikových prvkov v pôdnom profile. (Monitoring pôd SR, 2002)
Výsledky 3. cyklu s odberom vzoriek v roku 2002 preukázali, že obsah väčšiny rizikových látok vo vybratých poľnohospodárskych pôdach SR neprekročil vtedy určený limit. U kadmia a olova sa prejavili nadlimitné hodnoty len v pôdach situovaných vo vyšších nadmorských výškach (podzoly, andozeme), čo mohlo súvisieť s diaľkovým prenosom emisií. V 3. monitorovacom cykle z celkového počtu 274 poľnohospodárskych honov o výmere 15 802 ha neboli zistené žiadne nadlimitné poľnohospodárske hony sledovanými polutantami (PAU, PCB, chlórované uhľovodíky). (Správa o stave ŽP SR, 2006)
Plošný prieskum kontaminácie pôd (PPKP) ako podsystém ČMS-P, ktorý je úzko prepojený na systém agrochemického skúšania pôd (ASP) sleduje kontaminujúce látky v poľnohospodárskych pôdach vo vybratých katastrálnych územiach. Pôdy z týchto katastrálnych území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu kontaminujúcich látok na poľnohospodárskej pôde, ktorých hodnoty boli stanovené analýzami v I. cykle PPKP, kde aspoň jeden zo sledovaných parametrov prekračoval limitnú hodnotu. Prehľad výskytu nadlimitných rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach SR prezentujú nasledujúce mapky.
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt olova v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Pb limit = 30,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt kadmia v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cd limit = 0,30 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt ortuti v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Hg limit = 0,30 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt arzénu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (As limit = 5,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt chrómu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cr limit = 10,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt niklu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Ni limit = 10,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt medi v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cu limit = 20,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt zinku v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Zn limit = 40,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Pri sledovaných rizikových prvkoch 4. monitorovacieho cyklu ČMS-P s odberom vzoriek v roku 2007 došlo síce v niektorých prípadoch k prekročeniu zákonom stanovených limitov, významnejšie zvýšený obsah bol zaznamenaný len pre kadmium a olovo a to najmä na dolných tokoch riek, čo indikuje ich transport často zo vzdialenejších oblastí. Zvýšený obsah kadmia bol zistený aj v niektorých rendzinách, pričom k jeho kumulácii napomáha organická hmota a neutrálna pôdna reakcia, pri ktorej je tento prvok menej pohyblivý. (Správa o stave ŽP SR, 2012)
Pri porovnaní 5. monitorovacieho cyklu (rok odberu 2013) s predchádzajúcim 4. monitorovacím cyklom bol na sledovaných kontaminovaných lokalitách zaznamenaný pozitívny trend vo vývoji celkového obsahu As a Cd a negatívny trend v prípade celkového obsahu Co, Cu, Ni a Zn. (Správa o stave ŽP SR, 2018)
Vzorky 6. monitorovacieho cyklu boli odobraté v roku 2018 a sú postupne spracované a vyhodnocované.
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt kadmia v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cd limit = 0,30 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt ortuti v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Hg limit = 0,30 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt arzénu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (As limit = 5,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt chrómu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cr limit = 10,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt niklu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Ni limit = 10,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt medi v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cu limit = 20,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt zinku v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Zn limit = 40,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP
Pri sledovaných rizikových prvkoch 4. monitorovacieho cyklu ČMS-P s odberom vzoriek v roku 2007 došlo síce v niektorých prípadoch k prekročeniu zákonom stanovených limitov, významnejšie zvýšený obsah bol zaznamenaný len pre kadmium a olovo a to najmä na dolných tokoch riek, čo indikuje ich transport často zo vzdialenejších oblastí. Zvýšený obsah kadmia bol zistený aj v niektorých rendzinách, pričom k jeho kumulácii napomáha organická hmota a neutrálna pôdna reakcia, pri ktorej je tento prvok menej pohyblivý. (Správa o stave ŽP SR, 2012)
Pri porovnaní 5. monitorovacieho cyklu (rok odberu 2013) s predchádzajúcim 4. monitorovacím cyklom bol na sledovaných kontaminovaných lokalitách zaznamenaný pozitívny trend vo vývoji celkového obsahu As a Cd a negatívny trend v prípade celkového obsahu Co, Cu, Ni a Zn. (Správa o stave ŽP SR, 2018)
Vzorky 6. monitorovacieho cyklu boli odobraté v roku 2018 a sú postupne spracované a vyhodnocované.