Spotreba maštaľného hnoja
Dátum poslednej aktualizácie07.12.2023
Značky
Definícia indikátora
Indikátor hodnotí vývoj spotreby maštaľného hnoja v poľnohospodárstve.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:
-
Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
-
Pôdoochranné minimalizačné technológie.
-
Využívanie opatrení na zlepšenie štruktúry pôdy (podrývaním a hĺbkovým kyprením a hnojením maštaľným hnojom alebo zeleným hnojením).
-
Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
-
Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
-
Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:
- Šetrné pestovateľské technológie.
- Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
- Podpora diverzity plodín na zabezpečenie udržateľnej produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
-
Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
Priority:
- Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
- Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
- Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.
-
Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
-
Definovať znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov (voda, lesy a pôda) ako verejný záujem.
-
Znížiť acidifikáciu poľnohospodárskych pôd melioračným vápnením alebo podporiť základné agrochemické a agrotechnické opatrenia na celkové zlepšenie pôdnych kvalitatívnych parametrov s cieľom lepšieho využívania živín z hnojív.
-
Zvýšiť plochy pôdy s ekologickou poľnohospodárskou výrobou na úroveň 16 %, čo predstavuje ambiciózny nárast oproti terajšiemu dlhoročnému stavu (10 %), a tak sa priblížiť k ambíciám stanoveným v stratégiách EÚ.
-
Podpora opatrení na ochranu pôdy
-
Adaptácia rastlinnej výroby na zmenené klimatické podmienky
-
Adaptácia živočíšnej výroby na zmenené klimatické podmienky
Kľúčová otázka
Zvyšuje sa spotreba maštaľného hnoja v poľnohospodárstve?Kľúčové zistenia
- V roku 2022 bolo v poľnohospodárstve spotrebovaných 2 615,4 tis.t maštaľného hnoja.
- Od roku 2005 do roku 2022 spotreba maštaľného hnoja s výnimkou niektorých rokov zaznamenala prevažne klesajúci trend, čo bolo odrazom poklesu počtu hospodárskych zvierat, vrátane hovädzieho dobytka a za dané obdobie došlo k jej zníženiu o 38,6 %.
- Medziročne, v roku 2022 oproti roku 2021, sa spotreba maštaľného hnoja v poľnohospodárstve mierne zvýšila (o 1,6 %).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
 |
| Od roku 2005 spotreba maštaľného hnoja zaznamenala klesajúci trend s výnimkou niektorých rokov, kedy došlo k jej miernemu nárastu. | Spotreba maštaľného hnoja sa znížila. |
Medziročne došlo k miernemu nárastu spotreby maštaľného hnoja. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Maštaľný hnoj predstavuje zdroj organickej hmoty aj živín, používa sa na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie. Hnojenie hospodárskymi hnojivami patrí medzi významné agrotechnické opatrenia a zohráva významnú úlohu pri ekologizácii hospodárenia v poľnohospodárskej krajine, pri ochrane základných zložiek životného prostredia.
Samotné ekologické poľnohospodárstvo sa v rámci presadzovania zásad udržateľného vývoja snaží o uzatvorený kolobeh živín bez agrochemikálii a práve tu aplikácia maštaľného hnoja zohráva významnú úlohu.
Pri uskladňovaní a aplikácii maštaľného hnoja však treba zohľadňovať fakt, že okrem pozitívneho hnojivového účinku pre rastliny, nadmerná a nesprávna aplikácia a uskladnenie môže aj negatívne ovplyvniť pôdu a ostatné zložky životného prostredia. V prípade vody môže dôjsť k prieniku prebytku živín z maštaľného hnoja do podzemných a následne povrchových vôd, čo podmieňuje eutrofizáciu. Do ovzdušia zase nesprávnou aplikáciou maštaľného hnoja môžu prenikať zvýšené emisie oxidu dusného, ktorý prispieva k zosilneniu skleníkového efektu.
Z toho dôvodu musia byť skladovacie priestory hospodárskych hnojív prispôsobené skutočnej produkcii hnoja a pri ich aplikácii sa musia dodržiavať zásady správneho používania hnojív, aby nedošlo k priamemu prieniku alebo k splaveniu do povrchových vôd.
Hodnotenie z pohľadu ES 2030
Cieľ
Hodnotenie
-
V roku 2019 bolo v poľnohospodárstve spotrebovaného 2 671,5 tis.t maštaľného hnoja.
-
Medzi rokmi 2019 – 2022 bol zaznamenaný vyrovnaný priebeh spotreby maštaľného hnoja, pričom za dané obdobie sa jeho spotreba mierne znížila o 2,1 %. Tento vývoj priamo kopíruje vývoj v počte hovädzieho dobytka, kde došlo pri porovnaní s rokom 2019 k nárastu o 2,1 %, a to z 432 253 kusov evidovaných v roku 2019 na súčasných 433 175 kusov.
-
Hnojenie hospodárskymi hnojivami patrí medzi významné agrotechnické opatrenia a zohráva významnú úlohu pri ekologizácii hospodárenia v poľnohospodárskej krajine, čim prispieva k plneniu cieľa ES 2030 – V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné v čo najväčšej možnej miere nahradiť priemyselné hnojivá organickými hnojivami. Vývoj spotreby maštaľného hnoja v poľnohospodárstve je od roku 2019 nejednoznačný, čo indikuje zatiaľ nedostatočné smerovanie k plneniu cieľa.