V obehovom hospodárstve sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov v ekonomike udržuje tak dlho, ako je to možné, a tvorba materiálového odpadu sa kvantitatívne a kvalitatívne zlepšuje. Predchádzanie vzniku odpadu je úzko spojené so zlepšovaním výrobných metód a ovplyvňovaním spotrebiteľov, aby požadovali environmentálne vhodné výrobky a menej obalov. Zníženie množstva vytvoreného odpadu sa uvádza ako najvyššia priorita podľa hierarchie odpadu stanovenej v rámcovej smernici o odpade (článok 4), ktorá stanovuje poradie priorít od prevencie, prípravy na opätovné použitie, recyklácie a energetického zhodnocovania až po environmentálne bezpečné zneškodňovanie, napríklad skládkovanie.
Prechod na obehové hospodárstvo predstavuje jedinečnú príležitosť na zlepšenie udržateľnosti, konkurencieschopnosti a odolnosti nášho hospodárstva: prispieva ku klimatickej neutralite, zachováva biodiverzitu a ekosystémy, zlepšuje bezpečnosť dodávok a zmierňuje strategickú závislosť od surovín, vytvára primerané miestne a zelené pracovné miesta a posilňuje inovácie.
Európska komisia prijala v januári 2018 rámec EÚ pre monitorovanie obehového hospodárstva, ktorý sa skladal zo súboru kľúčových ukazovateľov na sledovanie pokroku v EÚ a členských štátoch. V roku 2023 bol predstavený revidovaný rámec monitorovania, ktorý zachytáva ťažiskové oblasti obehového hospodárstva a prepojenia medzi obehovosťou, klimatickou neutralitou a ambíciou nulového znečistenia. V tomto rámci monitorovania sa zohľadňujú priority obehového hospodárstva v kontexte Európskej zelenej dohody, 8. environmentálneho akčného programu, Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok a odolnosti.
Cieľom nového rámca monitorovania je poskytovať komplexný prehľad meraním priamych a nepriamych prínosov zvyšujúcej sa obehovosti. Zahŕňa 11 indikátorov zoskupených do piatich rozmerov:
1. výroba a spotreba;
2. odpadové hospodárstvo;
3. druhotné suroviny;
4. konkurencieschopnosť a inovácie a
5. globálna udržateľnosť a odolnosť.