Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Energetická náročnosť v sektoroch hospodárstva

Dátum poslednej aktualizácie16.12.2022

Téma

Zelený rast

Značky

Definícia indikátora

Energetická náročnosť pre sektory priemysel, doprava a pôdohospodárstvo sa počíta ako pomer spotrebovanej energie (konečnej spotreby energie) v priemysle, doprave, pôdohospodárstve a HDP vytvoreného v konkrétnom sektore. U obyvateľstva je energetická náročnosť vyjadrená ako pomer spotreby energie obyvateľstvom (v domácnostiach) a počtu obyvateľov. 

Jednotka indikátora

TJ/tis.osôb, TJ/mil.eur

Metadáta

Kľúčové zistenia

Úspory energie, v zmysle zníženej energetickej náročnosti v sektoroch hospodárstva, predstavujú výrazný potenciál zlepšenia energetickej bilancie krajiny. Cieľom efektívneho využívania energie je okrem iného aj zníženie strát pri jej využívaní, bez znižovania životného štandardu, ako aj zníženia nárokov na ochranu prírodného prostredia.

Vývoj energetickej náročnosti je vo vybraných sektoroch celkovo pozitívny. Energetická náročnosť podľa konečnej energetickej spotreby mala od roku 2005 do roku 2020 klesajúci trend v sektoroch pôdohospodárstva (61,9 %) priemyslu (48,1) a dopravy (8,8 %). Nárast EN v tomto období bol zaznamenaný v sektore domácnosti (6,9 %), ktorý bol ovplyvnený najmä nárastom KES v sektore v posledných dvoch rokoch. Medziročne (2020 – 2019) klesla energetická náročnosť v sektoroch priemyslu, dopravy a domácnosti, nárast bol zaznamenaný v sektore pôdohospodárstva.  

Sumárne zhodnotenie

 

Medzinárodné porovnanie

Databáza OECD pre indikátory zeleného rastu obsahuje vybrané ukazovatele na monitorovanie pokroku smerom k zelenému rastu a na podporu tvorby politiky a informovanosti verejnosti. Databáza poskytuje syntézu údajov a ukazovateľov dostupné v celej rade domén. Zdrojom podkladových údajov použitých na naplnenie indikátorov zeleného rastu, ako sú prezentované, zahŕňa celý rad databáz OECD a v niektorých prípadoch aj externé dátové zdroje. Databáza zahŕňa členské krajiny OECD, pristupujúce krajiny a vybrané krajiny, ktoré nie sú členmi OECD (vrátane BRIICS hospodárstiev - Brazília, Rusko, India, Indonézia, Čína a Južná Afrika).


Databáza OECD - Indikátory zeleného rastu (OECD Green Growth Indicators database)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Metodika:

Výber a metodika hodnotenia indikátorov zeleného rastu je založená na súbore indikátorov navrhnutých OECD a spracovaných v správe z februára 2011 „Green Growth: Monitoring progress towars green growth“. Údaje týkajúce sa národnej situácie sú zvyčajne prezentované v období rokov 2000 – 2012. Základný časový sled je zmenený v prípadoch, keď nie sú údaje dostupné, prípadne ich porovnanie je znemožnené rozdielnym prístupom v ich zbere, vyhodnocovaní, zmenou metodiky, klasifikácie a pod.
Sumárne hodnotenie vývoja indikátorov z pohľadu zeleného rastu, vzhľadom na to, že stratégia nie je v SR oficiálne implementovaná a tým nie sú určené konkrétne ciele, je založené na hodnotení zodpovedného gestora. Samozrejme toto hodnotenie vychádza ako z posúdenia vývoja v minulosti, tak aj z predpokladaného smerovania na základe doteraz prijatých opatrení.
Vybrané indikátory charakterizujú východiskovú situáciu v SR z pohľadu zeleného rastu  a mali by poslúžiť ako meradlo pri zvažovaní ďalších krokov pri implementácii tejto stratégie a pre komplexné posúdenie smerovania slovenskej ekonomiky do budúcnosti.
Súčasný súbor ukazovateľov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach v SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.

Zdroj dát:

Využité údaje pochádzajú z oficiálnych národných príp. medzinárodných zdrojov a databáz. Hodnotený vývoj bol prekonzultovaný s odborníkmi štátnej správy (jednotlivé odbory MŽP SR, MH SR, MPSVR SR, MF SR, MPRV SR) a ich odbornými organizáciami (SHMÚ, ŠGÚDŠ, SAŽP, ŠOP SR, IFP) a samozrejme v neposlednom rade aj ŠÚ SR, z ktorého databáz pochádza väčšina údajov.

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: