Tlačiť
PDF
Množstvo prepraveného tovaru a výkony v nákladnej doprave
Dátum poslednej aktualizácie15.12.2023
Definícia indikátora
Indikátor popisuje množstvo prepraveného tovaru a výkony podľa jednotlivých druhov nákladnej dopravy.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2017)
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Modálne špecifické ciele:
Cestná doprava
ŠC1: Zabezepečiť dostupnosť všetkých regiónov Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry
Verejná osobná a nemotorová doprava
ŠVO2: Reorganizovať inštitucionálne usporiadanie verejnej dopravy
Železničná doprava
ŠŽ2: Zvýšiť podiel železničnej nákladnej dopravy v celkovom dopravnom výkone
ŠŽ3: Zlepšenie kvality a environmentálnych dopadov železničnej prevádzky
Vodná doprava:
ŠV1: Zlepšiť plvebné podmienky na Dunaji tam a vtedy, kde sa to preukáže odôvodnené a uskutočniteľné
6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.
6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.
Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (2021)
III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít
V oblasti dopravnej infraštruktúry
1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;
2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;
3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;
4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;
5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
V oblasti dopravy vláda:
-
prioritou vlády je zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov. Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru
-
vytvorí medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4. Táto pracovná skupina bude eliminovať akékoľvek časové prieťahy pri vydávaní stanovísk a povolení zo strany štátnych orgánov
-
zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
Cestná doprava:
-
vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov cestnej infraštruktúry
Železničná doprava:
-
vytvorí podmienky na presun tovarových tokov z cestnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy (najmä železničnej)
Intermodálna doprava
-
v oblasti intermodálnej dopravy Slovenska je dosiahnutie vyššieho objemu prepráv po železnici na úkor cestnej dopravy, čím chce vláda jednak naplniť medzinárodné záväzky v environmentálnej oblasti, ale tiež zvýšiť kvalitu života obyvateľov a bezpečnosť na cestách
-
podporí rozvoj intermodálnej nákladnej dopravy s cieľom zníženia podielu cestnej nákladnej dopravy presunutím tovarových tokov na ekologicky prijateľnejšie módy dopravy, ako sú železničná a vodná
Civilné letectvo:
-
nedostatočné príjmy, ako aj podfinancovanie sektora sa postupne prejavujú aj na zhoršujúcom sa stave letiskovej infraštruktúry, čo spôsobuje zhoršenie postavenia letiskových spoločností pri vyjednávaní nových leteckých spojení. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu plnenia cieľov v oblasti životného prostredia, je potrebné tomuto sektoru venovať náležitú pozornosť
Vnútrozemská plavba:
-
vnútrozemská plavba má, napriek geografickej polohe Slovenska, potenciál prispieť k udržateľnejšiemu systému dopravy. Rozvoj infraštruktúry vodných ciest a prístavov v Slovenskej republike musí byť v synergii s politickým smerovaním rezortu životného prostredia zameraným na ochranu vody a riek, ako aj s dotknutými subjektmi v blízkosti vodných ciest (mestá a obce)
-
prostredníctvom rozvoja riečnych informačných služieb bude vláda podporovať zlepšenie zapojenia vnútrozemskej vodnej dopravy do dopravných logistických reťazcov
Kľúčová otázka
Aký je vývoj v preprave tovarov a prepravných výkonov v nákladnej doprave?Kľúčové zistenia
- Trend vývoja prepravy tovaru nákladnou dopravou v hodnotenom období rokov 2005 – 2022 mal kolísavý charakter, ktorý bol významne poznačený hospodárskou krízou (2008 – 2012) a v roku 2020 pandémiou koronavírusu COVID-19, čo sa prejavilo poklesom množstva prepraveného tovaru. V roku 2022 medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 1,6 % a v porovnaní s rokom 2005 pokleslo množstvo prepraveného tovaru o 13,6 %.
- Prepravné výkony v nákladnej doprave v sledovanom období rokov 2005 – 2022 mali kolísavý trend, pričom najnižšia hodnota bola zaznamenaná v roku 2005. Po roku 2010 výkony narastali až do roku 2016 a po tomto roku pozorujeme postupný pokles. V roku 2022 prepravné výkony medziročne v porovnaní s rokom 2021 narástli o 2,5 %.
-
Najvyšší podiel prepravných výkonov v roku 2022 zaznamenala cestná doprava – 79 %, nasledovaná železničnou dopravou – 19 %, podiel vnútrozemskej vodnej dopravy je zanedbateľný (2 %).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Preprava tovarov a prepravné výkony nákladnou dopravou mali kolísavý trend. | Preprava tovarov nákladnou dopravou začala postupne narastať, naopak prepravné výkony zaznamenávali medziročné poklesy. Významný pokles zaznamenaný v roku 2020 bol zapríčinený pandémiou koronavírusu COVID-19. | Preprava tovarov a výkonov v nákladnej doprave zaznamenala mierny medziročný (2021 – 2022) nárast. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Pandémia koronavírusu (COVID-19) v roku 2020 sa zásadným spôsobom dotkla všetkých odvetví národného hospodárstva a významne ovplyvnila aj vývoj v sektore dopravy. Uzavretie ekonomiky, pokles výroby a dopytu po tovaroch spôsobili zníženie prepravy aj v nákladnej doprave.
Množstvo prepraveného tovaru cestnou nákladnou dopravou v sledovanom období rokov 2005 – 2022 malo kolísavý charakter. Od roku 2005 nákladná preprava zaznamenávala medziročné poklesy do roku 2010. Od roku 2015 začal postupný nárast v preprave tovarov, ktorý trval až do roku 2019. V roku 2022 oproti roku 2005 pokleslo množstvo prerpaveného tovaru o 17,7 %, medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 3,8 %. V prípade prepravných výkonov cestnej nákladnej dopravy v rozmedzí rokov 2005 – 2022 bol zaznamenaný nárast výkonov o 39,4 %.
Železničná nákladná doprava si v preprave tovaru udržuje vyrovnaný charakter za celé sledované obdobie rokov 2005 – 2022 a v roku 2022 medziročne poklesla o 5,4 %. Výkony železničnej nákladnej dopravy zaznamenali kolísavý trend s výrazným poklesom v rokoc 2010 a 2020. Od roku 2010 sa výkony pohybovali na úrovni 8 500 mil.tkm. V sledovanom období rokov 2005 – 2022 pokles predstavoval 14,3 % a medziročne (2021 – 2022) výkony poklesli o 3,7 %.
V období rokov 2005 – 2010 významný nárast (o 100 %) zaznamenala vodná doprava, ale po tomto roku začala klesať do roku 2018. Od roku 2019 došlo k miernemu nárastu prepravy tovarov a v roku 2022 medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 5,9 %. Výkony vodnej nákladnej dopravy nezaznamenali významné výkyvy v sledovanom období rokov 2005 – 2022, okrem výrazného nárastu v roku 2010. Výkony vodnej nákladnej dopravy v roku 2022 oproti roku 2005 narástli o 25,1 % a medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 2,7 %.
Významnejší nárast v preprave tovarov a tiež aj výkonov leteckou nákladnou dopravou bol zaznamenaný v rokoch 2014 – 2019. Od roku 2020 sa údaje za prepravený tovar a výkony leteckou nákladnou dopravou nezverejnejujú .
V roku 2022 v deľbe jednotlivých druhov nákladnej dopravy dominovala cestná doprava – 78,7 %, nasledovaná železničnou dopravou – 19,4 % a vnútrozemskou vodnou dopravou – 1,9 %.
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Preprava tovaru cestnou dopravou (Goods transport by road)
Eurostat: Preprava tovaru železničnou dopravou (Goods transport by rail)
Eurostat: Preprava tovaru železničnou dopravou (Goods transport by rail)
Eurostat: Preprava tovaru vodnou dopravou (Goods transport by inland waterways)
Eurostat: Preprava tovaru leteckou dopravou (Air transport of goods)