Tlačiť
PDF
Dĺžka dopravnej infraštruktúry
Dátum poslednej aktualizácie15.12.2023
Téma
DopravaZnačky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje dĺžku dopravnej infraštruktúry (cesty a diaľnice, splavné toky a železničné trate), podiel jednotlivých kategórií ciest a investičné výdavky do dopravnej infraštruktúry.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2017)
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Strategický globálny cieľ 5 (SGC5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovanie počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
Špecifický horizontálny cieľ 4
Systematicky zvyšovať parametre bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany bodových a líniových prvkov dopravného systému
Plán obnovy a odolnosti SR (2021)
V pláne obnovy a odolnosti Slovenska sa vďaka prideleným prostriedkom určeným do oblasti Zelená ekonomika a jej 3 komponentu Udržateľná doprava sa reformami v oblasti strategického plánovania dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcimi investíciami do ekologickej dopravy, najmä do rekonštrukcie vyše 69 km železníc, dispečerizácie vyše 100 km železníc a výstavby 200 km novej cyklodopravnej infraštruktúry, vytvorí čistejší, inteligentnejší, bezpečnejší a efektívnejší dopravný sektor.
Prostredníctvom opatrení v pláne obnovy sa zvýši podiel ekologických foriem dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce a zvýši sa aj objem prepraveného tovaru v ekologickej intermodálnej doprave, čím sa významne zníži produkcia CO2 v sektore dopravy, ktorý patrí k sektorom s najvyšším rastom emisií. K znižovaniu emisií v doprave prispeje aj vybudovanie kostrovej siete mestskej a diaľkovej infraštruktúry pre vozidlá s alternatívnym pohonom.
Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (2021)
III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít
V oblasti dopravnej infraštruktúry
1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;
2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;
3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;
4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;
5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
V oblasti dopravy vláda:
-
prioritou vlády je zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov. Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru
-
vytvorí medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4. Táto pracovná skupina bude eliminovať akékoľvek časové prieťahy pri vydávaní stanovísk a povolení zo strany štátnych orgánov
-
zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
Cestná doprava:
-
vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov cestnej infraštruktúry
Železničná doprava:
-
vytvorí podmienky na presun tovarových tokov z cestnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy (najmä železničnej)
Verejná osobná preprava:
-
v spolupráci so samosprávou pripraví podmienky pre plnohodnotný štart a fungovanie Národnej dopravnej autority, ktorá bude tvoriť základ pre zjednotenie a zjednodušenie podmienok cestovania verejnou osobnou dopravou v rámci celej Slovenskej republiky
-
podporí rozvoj verejnej osobnej dopravy za účelom zníženia využívania individuálnej automobilovej dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a kvalitu života v sídlach Slovenskej republiky. Opatrenia reformy verejnej osobnej dopravy budú zamerané predovšetkým na koordináciu a integráciu dopravy, budovanie prestupných terminálov, ako aj v celkovom poskytovaní zvýšenej kvality dopravných služieb
-
vytvorí podmienky na modernizáciu vozového parku osobnej dopravy a súvisiacej infraštruktúry prostredníctvom fondov Európskej únie, čím prispejeme k dosiahnutiu vysokého štandardu v rámci dekarbonizácie dopravy a plnenia cieľov Green Deal
Intermodálna doprava
-
v oblasti intermodálnej dopravy Slovenska je dosiahnutie vyššieho objemu prepráv po železnici na úkor cestnej dopravy, čím chce vláda jednak naplniť medzinárodné záväzky v environmentálnej oblasti, ale tiež zvýšiť kvalitu života obyvateľov a bezpečnosť na cestách
-
podporí rozvoj intermodálnej nákladnej dopravy s cieľom zníženia podielu cestnej nákladnej dopravy presunutím tovarových tokov na ekologicky prijateľnejšie módy dopravy, aké sú železničná a vodná
Cyklodoprava
-
v spolupráci so samosprávou aktívne podporovať budovanie cyklistických ciest, a tým zvýšiť podiel bezpečnej cyklodopravy v tých lokalitách, ktoré sú na to vhodné
-
zabezpečí vypracovanie koncepčného dokumentu na podporu rozvoja cyklistickej dopravy, ktorou sa zreviduje a aktualizuje Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike
Civilné letectvo:
-
nedostatočné príjmy, ako aj podfinancovanie sektora sa postupne prejavujú aj na zhoršujúcom sa stave letiskovej infraštruktúry, čo spôsobuje zhoršenie postavenia letiskových spoločností pri vyjednávaní nových leteckých spojení. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu plnenia cieľov v oblasti životného prostredia, je potrebné tomuto sektoru venovať náležitú pozornosť
Vnútrozemská plavba:
-
vnútrozemská plavba má, napriek geografickej polohe Slovenska, potenciál prispieť k udržateľnejšiemu systému dopravy. Rozvoj infraštruktúry vodných ciest a prístavov v Slovenskej republike musí byť v synergii s politickým smerovaním rezortu životného prostredia zameraným na ochranu vody a riek, ako aj s dotknutými subjektmi v blízkosti vodných ciest (mestá a obce)
-
prostredníctvom rozvoja riečnych informačných služieb bude vláda podporovať zlepšenie zapojenia vnútrozemskej vodnej dopravy do dopravných logistických reťazcov
Kľúčová oblasť 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo
V oblasti dopravy je potrebné, aby sa štát zameral na kvalitnú, dostupnú a integrovanú infraštruktúru s prepojením na menej rozvinuté regióny. Posilňovanie a zefektívňovanie existujúcich a výstavba a dobudovanie nových dopravných prepojení je pre inkluzívny regionálny rozvoj, mobilitu pracovnej sily a podnikateľské prostredie kľúčová. Kvalita dopravnej infraštruktúry má v spojitosti s geografickou polohou zásadný význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti SR ako tranzitnej krajiny.
Predovšetkým je potrebné zamerať sa na efektívnu správu a údržbu cestnej siete, dobudovanie diaľnice D1 a prioritnej osi západ – východ a sever – juh SR, či rozvoj siete ciest I. triedy. Zásadným problémom sú aj cesty II. a III. triedy a ich zlý stavebno-technický stav, ktorý má vplyv na zhoršenie dostupnosti regiónov a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Neustále sa zvyšujúci rast automobilovej dopravy vyvoláva potrebu rozširovania kapacity cestnej siete a jej modernizáciu, a to nielen na úrovni medzinárodných a hlavných cestných ťahov, ale aj na úrovni ciest II. a III. triedy. V oblasti železničnej dopravy ide o zabezpečenie interoperability železničnej infraštruktúry, aktívne otváranie trhu v oblasti medzinárodnej osobnej a nákladnej dopravy, zapojenie priemyselných parkov a logistických centier, efektívny systém riadenia, či revitalizáciu tratí, staníc a nákladných terminálov. Cieľom by malo byť aj presunutie záťaže z cestnej na železničnú sieť a zavádzanie alternatívnych pohonov.
Kľúčová otázka
Aký je vývoj v dĺžke dopravnej infraštruktúry?Kľúčové zistenia
- Dĺžka cestnej infraštruktúry predstavuje približne 18 157 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice v roku 2022 tvorili 544,5 km. Za sledované obdobie rokov 2005 – 2022 nárast v dĺžke diaľnic predstavoval 354 km.
- Dĺžka železničných tratí v sledovanom období rokov 2005 – 2022 mierne poklesla na úroveň 3 626 km a dĺžka splavných tokov predstavovala 172 km.
- V sledovanom období rokov 2005 – 2022 poklesol podiel ciest III. triedy o 1,2 percentuáneho bodu.
- V roku 2022 investície do cestnej infraštruktúry predstavovali 837,5 mil.eur, železničnej infraštruktúry 251,2 mil.eur, leteckej infraštruktúry 4,3 mil.eur a do vodnej infraštruktúry 2,1 mil.eur.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
 |
| Došlo k nárastu v dĺžke cestnej infraštruktúry, hlavne budovaním diaľnic. Dĺžka železničných tratí a splavných tokov ostala rovnaká. | Pokračoval nárast v dĺžke ciest, hlavne budovaním diaľnic. | Medzi rokmi 2021 – 2022 neboli odovzdané do užívania žiadne nové úseky ciest a diaľnic. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Súčasný stav cestnej infraštruktúry je charakterizovaný relatívne hustou sieťou ciest, avšak s nízkym podielom diaľnic a rýchlostných komunikácií, pričom najmä na hlavných medzinárodných cestných spojeniach dochádza k prekročeniu existujúcej kapacity ciest. Dopravnú sieť SR v roku 2022 tvorilo 18 157 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice predstavovali 545 km. Najväčší nárast dĺžky diaľnic bol zaznamenaný v roku 2007. Dĺžka železničných tratí bola 3 626 km, z toho elektrifikovaných bolo 1 585 km. Dĺžku splavných tokov tvorilo 172 km a dĺžka kanálov dosahovala 38,45 km.
Z pohľadu podielu dĺžky ciest, podľa kategórií ciest, najväčšie zastúpenie majú cesty III. triedy - 48,6 %.
Investície do dopravnej infraštruktúry
Najväčší objem investícií počas obdobia rokov 2005 - 2022 bol smerovaný do cestnej infraštruktúry. V roku 2022 bol zaznamenaný medziročný (2021 – 2022) pokles o 43,2 %. Investície smerujúce do železničnej infraštruktúry v období rokov 2005 – 2022 mali kolísavý charakter a pohybovali na úrovni 200 mil eur s miernymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2022 investície do železničnej infraštruktúry zaznamenali nárast oproti roku 2021 o 6,3 %. K nárastu investícií do leteckej infraštruktúry došlo v rokoch 2005 – 2010, pričom najvyšší nárast bol zaznamenaný v roku 2010 (74,7 mil.eur). Po tomto roku došlo k výraznému poklesu, ale od roku 2015 začali opätovne mierne narastať. Medziročný pokles (2021 – 2022) predstavoval 15,7 %. Najmenej investícií bolo investovaných do vodnej infraštruktúry, čo v roku 2022 predstavovalo iba 2,1 mil. eur.
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Celková dĺžka železničnej siete (Total length of railway lines)
Eurostat: Celková dĺžka diaľnic (Total length of motorways)