Motívy a typy návštevníkov

Poznanie motívu umožňuje komplexne hodnotiť potenciálne negatívne vplyvy vykonávaných aktivit cestovného ruchu na prírodné a kultúrno – historické zdroje
Tranzitní zahraniční návštevníci prevažne s nulovým ekonomickým efektom (nevyužívanie služieb stravovacích zariadení a čerpacích staníc pohonných hmôt) iba prispievajú k zvyšovaniu intenzity dopravy na už aj tak preťažených hlavných dopravných trasách a výrazne zhoršujú narušené životné prostredie pozdĺž týchto trás.
Najčastejšie vykonávanými rekreačnými aktivitami sú prechádzky a poznávanie prírody, ktoré výrazným spôsobom nezaťažujú prírodné prostredie.
Pri návšteve rodiny a priateľov zahraniční návštevníci síce neprinášajú v dôsledku nevyužívania ubytovacích zariadení priame ekonomické efekty v podobe príjmov pre odvetvie cestovného ruchu, na druhej strane ich ekonomický prínos spočíva prevažne v nákupe tovarov a využívaním iných doplnkových služieb. Pozitívnym faktom z hľadiska vplyvu na životné prostredie je, že títo návštevníci sa ubytujú v jestvujúcich sídlach.
Poznávací cestovný ruch prináša viaceré priaznivé ekonomické dopady pre odvetvie cestovného ruchu v podobe využívania ubytovacích, stravovacích a iných doplnkových služieb (nákup suvenírov a pod.) Priaznivý vplyv z hľadiska záťaže na prírodné prostredie spočíva v skutočnosti, že títo návštevníci sa v prevažnej miere sústreďujú v lokalitách koncentrácie kultúrnych a historických pamiatok, ktorými sú prevažne väčšie sídla a tak nezaťažujú prírodné prostredie.
Nákupná turistika síce v dôsledku časového obmedzenia návštevy nášho územia zo strany zahraničných návštevníkov spravidla na jeden deň neprináša priame ekonomické prínosy pre odvetvie cestovného ruchu, na druhej strane však títo návštevníci nákupom tovarov a prípadným využitím iných, hlavne stravovacích služieb, prispievajú k rozvoju ekonomiky ako celku na miestnej i celoštátnej úrovni. Pozitívny vplyv na prírodné prostredie spočíva v koncentrácii tejto skupiny návštevníkov prevažne v mestských sídlach.
Lyžovanie, a predovšetkým zjazdové lyžovanie, prináša viaceré negatívne vplyvy v podobe budovania a prevádzky horských dopravných zariadení a nadmernej koncentrácii návštevníkov na relatívne malých plochách často v hodnotnom prírodnom prostredí.Rozhodujúcou motiváciou účastníka cestovného ruchu je načerpanie fyzických i duševných síl a celková regenerácia organizmu.
Pobyt na horách ako hlavný motív domáceho účastníka cestovného ruchu môže byť z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie značne vnútorne diferencovaný, zahŕňajúc udržateľné aktivity z hľadiska zaťažiteľnosti prírodných zdrojov (rekreácia), aktivity stredne rizikové pre prírodné prostredie (pešia a lyžiarska turistika, cykloturistika a pod.) až po turistické aktivity vyžadujúce prísnu reguláciu týkajúcu sa vysokého rizika potenciálnych negatívnych vplyvov predovšetkým v chránených územiach (zjazdové lyžovanie, horolezectvo, paraglaiding a pod.)
V prípade pobytu pri vode v priestoroch okolo vodných nádrží dochádza negatívnemu vplyvu intenzívnej rekreácie v letnom období, s koncentráciou tohto vplyvu vo vybraných rekreačných strediskách, kde nie je vybudovaná základná infraštruktúra na zásobovanie pitnou vodou a likvidáciu odpadových vôd.

Tranzitní a jednodňoví netranzitní návštevníci nadmerne zaťažujú životné prostredie bez adekvátnych ekonomických prínosov v rámci cestovného ruchu, naopak krátkodobí a predovšetkým dlhodobí návštevníci prinášajú ekonomický efekt v podobe výdavkov na ubytovanie, stravovanie a rôzne doplnkové služby, čím prispievajú k ekonomickému rozvoju cestovného ruchu ako hospodárskeho odvetvia i miestnych ekonomík a zároveň tak do určitej miery kompenzujú prípadnú záťaž životného prostredia s tým spojenú.

Na strane dopytu v cestovnom ruchu i v motivačnej oblasti pôsobí viacero socioekonomických faktorov a skutočností, ako sú zvyšujúce sa možnosti voľnočasových aktivít, zmeny v demografických faktoroch a ľudských očakávaniach. Priaznivý sprievodný vplyv má i rast vzdelanostnej úrovne a postupná zmena životného štýlu obyvateľstva kladúca podstatne väčší dôraz na voľnočasové aktivity,  zmena vyvolaná rozvojom dopravy, rastom vzdelanostnej úrovne i zmenami životného štýlu.
Medzi motívmi zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky dominujú aktivity v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja, určitým problémom je však vysoký počet tranzitných návštevníkov prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne vplyvy.

Medzi motívmi zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky dominujú aktivity v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja, výrazným problémom je však vysoký, v časovom období rokov 2003 – 2005 dokonca výrazne rastúci, v časovom období rokov 2005 – 2007 mierne klesajúci, v roku 2008 opäť rastúci počet tranzitných návštevníkov prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne vplyvy. Rovnako sa prejavuje značný rozptyl záujmu zahraničných návštevníkov v priebehu roka a medzi jednotlivými druhmi cestovného ruchu, pričom údaje v jednotlivých regiónoch a mestách sa môžu navzájom výrazne odlišovať.

Pozitívne možno hodnotiť stabilný záujem zahraničných návštevníkov o kultúru a poznávanie. Rovnako pozitívne z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie možno hodnotiť relatívne malý záujem  týchto návštevníkov o lyžovanie, nakoľko predovšetkým zjazdové lyžovanie prináša viaceré negatívne vplyvy v podobe budovania a prevádzky horských dopravných zariadení, nadmernej koncentrácii návštevníkov na relatívne malých plochách často v hodnotnom prírodnom prostredí.

Pretrvávajúce problémy v kvalite služieb cestovného ruchu (kvalita často nezodpovedá cenám v zariadeniach) sa potom premietajú i do úrovne domáceho cestovného ruchu ako aj do úrovne aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Domáci cestovný ruch je vo všeobecnosti na výraznom vzostupe v rámci celosvetového cestovného ruchu. Na Slovensku má však v štruktúre cestovného ruchu domáci cestovný ruch, v porovnaní s vyspelými krajinami podstatne slabšie pozície tak jeho aktívna ako aj pasívna zložka. Hodnoty ukazovateľov svedčia o stagnácii, resp. až o poklese domáceho cestovného ruchu v SR. Počet účastníkov domáceho cestovného ruchu je trvalo podstatne nižší ako v segmente pasívneho zahraničného cestovného ruchu. Vývoj v posledných rokoch jednoznačne svedčí o preferenciách obyvateľstva SR v cestovnom ruchu v prospech jeho pasívnej zložky. Súvisí jednak s permanentným záujmom obyvateľstva o more, pričom nemenej dôležitú úlohu pri rozhodovaní obyvateľstva zohráva i súlad kvality a ceny služieb cestovného ruchu.

Zastúpenie jednotlivých typov zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky zostáva z percentuálneho hľadiska až na drobné výkyvy prakticky výrazne nezmenené. Štruktúra zahraničných návštevníkov podľa dĺžky pobytu sa nevyvíja priaznivo, na jednej strane neklesá alebo stúpa podiel tranzitných a predovšetkým jednodňových netranzitných návštevníkov a naopak nerastie resp. klesá podiel krátkodobých a najmä dlhodobých turistických návštevníkov.

Štruktúra zahraničných návštevníkov podľa dĺžky pobytu sa nevyvíja priaznivo, na jednej strane v časovom období rokov 2003 – 2008 stúpal podiel tranzitných návštevníkov a naopak poklesol podiel krátkodobých a najmä dlhodobých turistických návštevníkov. Neustále nadpolovičné až trojpätinové zastúpenie má skupina zahraničných návštevníkov nevyužívajúcich ubytovacie zariadenia (tranzitní a jednodňoví netranzitní).