Tlačiť
PDF
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018) (pdf.)
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov
1. Dostatok čistej vody pre všetkých
1.1. Zabrániť znečisťovaniu vôd
- Posilnenie a zefektívneni kontrol kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť, ktoré významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.
1.3. Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky
- Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.
- Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii.
Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy - aktualizácia (2018) (pdf.)
1. Ciele stratégie
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach. Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.
Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV pre skupiny nesyntetických a syntetických látok (časť B a C) neboli splnené v ukazovateľoch:
Najviac prekročení limitných hodnôt podľa Prílohy č. 1 NV vo všeobecných ukazovateľoch bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach.
Kvalita povrchových vôd
Dátum poslednej aktualizácie01.12.2023
Definícia indikátora
Indikátor popisuje kvalitu povrchových vôd v monitorovacích miestach ako aj hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018) (pdf.)
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov
1. Dostatok čistej vody pre všetkých
1.1. Zabrániť znečisťovaniu vôd
- Posilnenie a zefektívneni kontrol kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť, ktoré významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.
1.3. Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky
- Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.
- Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii.
Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027 (2022)
Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:
- zabránenie zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody;
- ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu;
- ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd, aby sa dosiahol dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
- postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:
- zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd;
- ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021;
- zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.
Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2022)
Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec. V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci/klesajúci).
Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené a na oblasť využívania vôd je zameraná kapitola:
3. Udržateľné využívanie vôd
Cieľ 3.1. Udržateľné a efektívne využívanie povrchových a podzemných vôd bez ohrozenia ich množstva a kvality
Cieľ 3.2. Funkčný krízový manažment v období sucha a nedostatku vody
Materiál vychádza z Národných priorít implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a z participatívneho procesu tvorby návrhu Vízie a stratégie rozvoja SR do roku 2030.
Medzi ciele v oblasti vodnej politiky patrí:
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
-
Znížiť úroveň znečistenia povrchových vôd prioritnými a prioritne nebezpečnými látkami a úroveň znečistenia podzemných vôd nebezpečnými a ostatnými znečisťujúcimi látkami, najmä dusíkatými a pesticídnymi látkami tak, aby do roku 2027 bol dosiahnutý dobrý stav/potenciál vo všetkých vodných útvaroch;
-
Vypracovať a implementovať vodnú politiku, ktorá zabezpečí postupné obnovenie vodných útvarov, ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, rašelinísk, mokradí a malých vodných nádrží, ktorá bude predchádzať znečisťovaniu vôd, poklesu množstva podzemných vôd a zabezpečí dostatok pitnej vody v regiónoch;
-
Vytvoriť a implementovať ucelený plán integrovaného riadenia povodí, vrátane posilnenia vodozádržnej schopnosti krajiny, ktorého predmetom bude aj prevencia povodní, sucha a nedostatku vody v súlade s adaptačnými opatreniami na zmiernenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy
ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA
V oblasti ochrany vôd:
-
prírodné bohatstvo, biodiverzita, zdravá voda, pôda a vzduch sú jedinečným bohatstvom Slovenska, ktorý sa vláda zaväzuje chrániť a sprístupniť každému občanovi Slovenska
-
technická obnova Vodného diela Gabčíkovo je nevyhnutným predpokladom pre stabilitu dodávok elektrickej energie z vodného zdroja a predstavuje aj významný zdroj príjmov Slovenskej republiky. Vláda urýchlene príjme rozhodnutie o modernizácii a výmene turbín, ktoré sú po životnosti
-
prioritou vo vzťahu k samosprávam bude predovšetkým odkanalizovanie miest a obcí, výstavba vodovodov, ako aj podpora transformácie osvetlenia samospráv na LED technológie
-
považuje za svoju prioritu stabilizovať systém vodného hospodárstva a zadržiavania vody v krajine. Stav a ekonomická situácia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. zodpovedného za údržbu tokov riek, stavu priehrad a protipovodňových opatrení je v súčasnej neustálej deficitnej ekonomickej podobe neudržateľný a musí prejsť transformáciou v záujme odstránenia prevádzkového a investičného dlhu
-
rovnako podporí rozvoj PPP projektov na úseku lodnej dopravy a využitia slovenských prístavov
-
v rámci reformy hospodárenia s vodou v krajine bude neodkladne zavedený národný projekt zadržiavania vody v krajine od pramenísk, ktorý bude financovaný z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy - aktualizácia (2018) (pdf.)
1. Ciele stratégie
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach. Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.
Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2015) (pdf.)
3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
- Vykonávať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách alebo osobitných vodách. Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom dosiahnutia požadovaného cieľa, a to dobrého stavu vôd;
- Zabezpečovať systematické a komplexné monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné na získavanie údajov a poznatkov o reálnom stave vôd, dlhodobom vývoji a trendoch pre vypracovanie analýz a tvorbu rozvojových plánovacích a koncepčných dokumentov, pre vyhodnotenie účinnosti realizovaných opatrení a nastavenie nových potrebných opatrení na dosiahnutie cieľov;
Kľúčová otázka
Darí sa plniť požiadavky na kvalitu povrchových vôd?Kľúčové zistenia
- Kvalita povrchových vôd v roku 2022 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Prekračované limity boli hlavne u syntetických a nesyntetických látok, hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľoch a vo všeobecných ukazovateľoch hlavne dusitanový dusík.
- V zmysle požiadaviek smernice 2000/60/ES (rámcová smernica o vode) je kvalita vody vyjadrovaná ekologickým a chemických stavom útvarov povrchových vôd. Veľmi dobrý a dobrý ekologický stav/potenciál útvarov povrchových vôd bol zaznamenaný v 41,3 % z celkového počtu vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 6 351,01 km. Dobrý chemický stav dosahovalo 71,2 % z celkového počtu vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 10 596,3 km.
| Zmena od roku 2007 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
|
Podiel počtu vodných útvarov vo veľmi dobrom a dobrom ekologickom stave/potenciáli v 3. hodnotenom období (2013 – 2018) oproti 1. (2007 – 2008) a 2. (2009 – 2013) hodnotenému obdobiu poklesol na 41,30 % (1. hodnotené obdobie – 63,7 %, 2. hodnotené obdobie – 56,2 %). Podiel počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave v treťom hodnotenom období poklesol na 71,21 % oproti 95 % v prvom a 97,5 % v druhom hodnotenom období.
|
Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd sa sledujú podľa schváleného Programu monitorovania stavu povrchových vôd a vyhodnocujú podľa prílohy č. 1 NV č. 269/2010 Z.z. v ukazovateľoch A,B,C,D a E. Pretrváva prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov, ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok hodnotených pre dodržanie environmentálnej normy kvality na viacerých monitorovacích miestach.
|
Medziročne došlo k nárastu počtu monitorovacích miest (382 oproti 367) a zaznamenaný bol nárast počtu monitorovacích miest, na ktorých neboli splnené požiadavky na kvalitu povrchových vôd.
|
Sumárne zhodnotenie
Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., časť A a E (2022)
| Medzinárodné povodie | Čiastkové povodie | Počet monitorovaných miest v čiastkovom povodí | Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1 | ||
| sledované | nespĺňajúce požiadavky | všeobecné ukazovatele (A) | hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele (E) | ||
| Dunaj | Morava | 51 | 40 |
O2, BSK5, CHSKCr, EK (vodivosť), pH, N-NH4, N-NO2, N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca, Mn, Al, AOX
|
abundancia fytoplankónu,
chorofyl-a, sapróbny index biosestónu, črevné enterokoky, koliformné baktérie, termotolerantné kol.baktérie,
kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
|
| Dunaj | Dunaj | 20 | 14 |
O2, EK (vodivosť), pH, N-NO2, N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca, Al
|
kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC |
|
Dunaj
|
Váh
|
154
|
130
|
O2, BSK5, CHSKCr, EK (vodivosť), pH, N-NH4,N-NO2,N-NO3, Ncelk., Norg., Pcelk., Ca, AOX, Cl-, F-, SO42-, RL105, RL550, Al
|
abundancia fytoplanktónu, chlorofil-a, sapróbny index biosestónu, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC |
|
Dunaj
|
Hron
|
27
|
25
|
BSK5, CHSKCr, EK (vodivosť), pH,
N-NH4, N-NO2, N-NO3, Ncelk., Pcelk., TOC, Ca |
abundancia fytoplanktónu, chorofyl-a, sapróbny index biosestónu, termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Ipeľ | 31 | 27 |
O2, BSK5, CHSKCr, EK (vodivosť), pH,
N-NH4, N-NO2, N-NO3, Ncelk., Pcelk., TOC, Ca, AOX |
abundancia fytoplanktónu, chorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
|
| Dunaj | Slaná | 11 | 10 |
pH, N-NO2, Ca, AOX
|
črevné enterokoky, koliformné baktérie, termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Bodrog | 39 | 39 |
O2, CHSKCr, EK (vodivosť), N-NH4,
N-NO2, N-NO3, Norg., Ncelk., Pcelk., TOC, Ca, NELUV, Cl-, RL105, RL550, Al, AOX |
abundancia fytoplanktónu, sapróbny index biosestónu, črevné enterokoky, koliformné baktérie, termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
|
| Dunaj | Hornád | 25 | 24 |
CHSKCr, EK (vodivosť),
N-NH4, N-NO2, N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca, NELUV, F-, AOX |
sapróbny index biosestónu,
črevné enterokoky, koliformné baktérie, termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Bodva | 9 | 8 |
BSK5, CHSKCr, N-NO2, TOC, Ca, NELUV, AOX
|
abundancia fytoplanktónu, chorofyl-a, sapróbny index biosestónu, črevné enterokoky, koliformné baktérie,
termotolerantné kol. baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Visla | Dunajec a Poprad | 15 | 15 |
CHSKCr, pH, EK (vodivosť), N-NO2, RL550, Cl- , Ca, Al, NELUV, AOX
|
|
Zdroj: SHMÚ
Ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., časť B a C (2022)
Ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., časť B a C (2022)
| Medzinárodné povodie | Čiastkové povodie | Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1 | |
| nesyntetické látky (B) | syntetické látky (C) | ||
| Dunaj | Morava | Zn (RP), Ni (RP/RP*) |
4-(terc)-oktylfenol (RP/RP*),FLU (RP/RP*),B(a)P (RP)*,B(ghi)perylén (NPK/NPK*),Chlórpyrifos (RP*,NPK*)
|
| Dunaj | Dunaj | B(a)P (RP)*, FLU (RP)* | |
| Dunaj | Váh | As (RP),Cr (RP) |
4-(terc)-oktylfenol (RP/RP*), CN celkové (RP), FLU (NPK,RP/RP*), B(ghi)perylén (NPK/NPK*), B(b)fluórantén (NPK), B(a)P (RP)*, TBT (RP)*
|
| Dunaj | Hron | As (RP),Zn (RP) |
4-(terc)-oktylfenol (RP), 4-nonylfenol (RP), Antracén (NPK), FLU (NPK/NPK*,RP/RP*), B(a)P (RP)*, B(b)fluórantén (NPK*), PCP (RP)
|
| Dunaj | Ipeľ | Zn (RP), Ni (RP*) |
FLU (RP*), B(a)P (RP*), TBT (NPK,RP*)
|
| Dunaj | Slaná | 4-(terc)-oktylfenol (RP*), FLU (RP),B(a)P (RP)*, B(ghi)perylén (NPK) | |
| Dunaj | Bodrog |
B(b)fluórantén (NPK/NPK*), Antracén (NPK), B(ghi)perylén (NPK*), FLU (NPK,RP/RP*), PCB a jeho kongenéry (28, 52, 101,138,153) (RP), CN celkové (RP), 4-m-2,6-tBTP (RP), B(a)P (RP)*, 4-(terc)-oktylfenol (RP*)
|
|
| Dunaj | Hornád | Zn (RP) |
FLU (RP),CN (RP),B(a)P (RP)*
|
| Dunaj | Bodva | B(a)P (RP)* | |
| Visla | Dunajec a Poprad |
B(a)P (RP)*
|
|
RP - prekročenie ročného priemeru
NPK - prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie
* - potenciálne nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády 269/2010 Z. z. a 167/2015 Z.z.
NPK - prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie
* - potenciálne nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády 269/2010 Z. z. a 167/2015 Z.z.
Zdroj: SHMÚ
Podrobné zhodnotenie
Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd v roku 2022 boli monitorované podľa schváleného Rámcového programu monitorovania stavu vôd na obdobie rokov 2022 - 2027. Monitorovaných bolo 465 miest v základnom a prevádzkovom režime. Spravidla je frekvencia monitorovania rovnomerne rozložená počas kalendárneho roka, t. j. 12-krát ročne v súlade s programom monitorovania.V roku 2022 nebola frekvencia odberov vzhľadom na pandemické opatrenia (COVID-19) vždy dodržaná, hlavne v monitorovacích miestach hraničných tokov bolo vykonaných menej odberov a analýz.
Nižšiu frekvenciu sledovania majú niektoré biologické ukazovatele, ktoré sa sledujú sezónne (s ročnou frekvenciou: 2 – 7 krát do roka), ukazovatele rádioaktivity (s ročnou frekvenciou: 4-krát do roka) a relevantné látky s frekvenciou 4-krát ročne.
Počet monitorovaných miest povrchovej vody podľa čiastkových povodí v roku 2022
Nižšiu frekvenciu sledovania majú niektoré biologické ukazovatele, ktoré sa sledujú sezónne (s ročnou frekvenciou: 2 – 7 krát do roka), ukazovatele rádioaktivity (s ročnou frekvenciou: 4-krát do roka) a relevantné látky s frekvenciou 4-krát ročne.
Počet monitorovaných miest povrchovej vody podľa čiastkových povodí v roku 2022
| Čiastkové povodie | Počet monitorovaných miest podľa typu monitorovania | ||||
| Základné | Prevádzkové | Základné aj prevádzkové | Chránené oblasti pitná voda | Spolu | |
| Povodie Moravy | 10 | 27 | 14 | 0 | 51 |
| Povodie Dunaja | 7 | 4 | 9 | 0 | 20 |
| Povodie Váhu | 86 | 21 | 48 | 21 | 176 |
| Povodie Hrona | 3 | 11 | 13 | 7 | 34 |
| Povodie Ipľa | 9 | 7 | 15 | 0 | 31 |
| Povodie Slanej | 1 | 2 | 8 | 3 | 14 |
| Povodie Bodrogu | 12 | 11 | 15 | 21 | 59 |
| Povodie Hornádu | 6 | 9 | 10 | 18 | 43 |
| Povodie Bodvy | 2 | 3 | 4 | 4 | 13 |
| Povodie Dunajca a Popradu | 3 | 7 | 5 | 9 | 24 |
| Spolu | 139 | 102 | 141 | 83 | 465 |
Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV boli splnené vo všetkých monitorovaných miestach v nasledovných ukazovateľoch:
-
všeobecné ukazovatele (časť A): sulfán a sulfidy (S2-), teplota vody (t), železo celkové (Fe), horčík (Mg), sodík (Na), fenolový index, povrchovo aktívne látky aniónové (PAL-A), kobalt (Co), selén (Se), striebro (Ag), vanád (V), chlórbenzén (CB), dichlórbenzény (DCB),nitrobenzén (NB), 1,2 cis- dichlóretén (1,2-DCE ), 2-monochlórfenol (CP), 2,4,6-trichlórfenol (2,4,6-TCP)
- ukazovatele rádioaktivity (časť D): celková objemová aktivita alfa a beta (a V,ca a V,cb), trícium (3H), stroncium (90Sr), cézium (137Cs)
Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV pre skupiny nesyntetických a syntetických látok (časť B a C) neboli splnené v ukazovateľoch:
- As, Zn, Cr, Ni, kyanidy celkové, PCB a jeho kongenéry (8, 28, 52, 101) a 4-metyl-2,6-di-terc butylfenol.
Zo skupiny hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov (časť E) neboli splnené požiadavky uvedené v NV v nasledovných ukazovateľoch:
- sapróbny index biosestónu, abundancia fytoplanktónu, chlorofyl a, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, črevné enterokoky a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC.
Najviac prekročení limitných hodnôt podľa Prílohy č. 1 NV vo všeobecných ukazovateľoch bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach.
V roku 2022 prioritné látky a niektoré ďalšie látky boli hodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky.
Ročný priemer ENK (podľa prílohy č. 1 NV SR č. 167/2015 Z. z.) zo skupiny látok polycyklických aromatických uhľovodíkov – PAU bol prekročený pre fluorantén a potenciálne bol prekročený benzo(a)pyrén, NPK - ENK bola prekročená v ukazovateľoch: antracén, benzo(b)fluórantén a benzo(g,h,i)perylén. Pre ukazovateľ oktylfenol (4-(terc)-oktylfenol), 4-nonylfenol a pentachlórfenol bol prekročený RP – ENK.
Hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd
Hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd je vykonávané hodnotením ich ekologického stavu, resp. potenciálu, a hodnotením chemického stavu. Posledné aktuálne hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd je spracované pre potreby Vodného plánu Slovenska - 2. aktualizácia, ktoré pokrýva 1 351 útvarov povrchových vôd a vychádza z referenčného obdobia 2013 – 2018.
Veľmi dobrý a dobrý ekologický stav/potenciál bol zaznamenaný v 41,3 % z celkového počtu vodných útvarov s dĺžkou 6 351,01 km, čo predstavuje 36,23 % z celkovej dĺžky vodných útvarov. V priemernom ekologickom stave sa nachádzalo 49,4% vodných útvarov, v zlom 7,55 % a vo veľmi zlom 1,70 % útvarov. Najpriaznivejšia situácia bola zaznamenaná v čiastkových povodiach Váh a Hron, kde podiel útvarov v dobrom resp. veľmi dobrom ekologickom stave/potenciáli dosiahol 50,31 %, pričom v prípade povodia Váhu sa jednalo o 248, a v prípade povodia Hrona o 81 vodných útvarov. Naproti tomu, najnepriaznivejšia situácia bola v čiastkových povodiach Ipeľ a Morava, kde iba 9,7 % (11), resp. 17,4 % (12) vodných útvarov dosiahlo dobrý alebo veľmi dobrý ekologický stav/potenciál. V čiastkovom povodí Poprad a Dunajec bolo vo veľmi dobrom a dobrom ekologickom stave /potenciáli 52 vodných útvarov (75,36%) s dĺžkou 619,25 km.
Podiel počtu vodných útvarov vo veľmi dobrom a dobrom ekologickom stave/potenciáli v treťom hodnotenom období (2013 – 2018) oproti druhému (2009 – 2013) a prvému hodnotenému obdobiu (2007 – 2008) poklesol na 41,30 % (I. hodnotené obdobie – 63,7 %, II. hodnotené obdobie – 56,2 %). Príčinami týchto zmien sú: zvyšujúci sa počet monitorovaných vodných útvarov, zvyšujúci sa počet monitorovaných prvkov kvality (najmä spoločenstva rýb), postupné dopracovávanie hodnotiacich schém pre hodnotenie ekologického potenciálu.
Hydromorfologické zmeny na vodných tokoch, ktoré sa prejavujú narušením pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušením priečnej spojitosti mokradí a inundácií s tokom, sú jednou z najčastejších príčin nedosiahnutia dobrého ekologického stavu útvarov povrchových vôd. Výsledky posúdenia hydromorfologickej kvality vodných útvarov a celkové posúdenie ekologického stavu/potenciálu vodných útvarov, a tiež návrhy revitalizačných/nápravných a/alebo zmierňujúcich opatrení na zlepšenie stavu vodných útvarov sú uvedené vo Vodnom pláne Slovenska. Obnova riečnych ekosystémov, zachovávanie priechodnosti vodných tokov ale aj revitalizácia melioračných kanálov sú zachytené aj v cieľoch Envirostratégie 2030.
Základom hodnotenia chemického stavu útvarov povrchových vôd sú prioritné látky podľa smernice 2008/105/ES a jej novely 2013/39/EÚ, ktoré sú prebraté NV SR č. 167/2015 Z.z., pričom súlad výsledkov monitorovania s ročnými priemermi a najvyššími prípustnými koncentráciami ENK definovanými smernicou 2013/39/EÚ, predstavuje súlad s požiadavkami pre dobrý chemický stav. V hodnotenom období 2013-2018 pozostávalo hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd z posúdenia výskytu 45 prioritných látok alebo skupín látok vo vode a/alebo v biote.
Dobrý chemický stav dosiahlo 962 útvarov povrchovej vody (71,21 % z celkového počtu) v dĺžke 10 596,3 km (60,45 % z celkovej dĺžky útvarov povrchovej vody). 389 vodných útvarov (28,79 %) s dĺžkou 6 932,1 km (39,55 %) nedosahovalo dobrý chemický stav. V SÚP Dunaja nedosiahnutie dobrého chemického stavu v matrici voda spôsobilo prekročenie ENK pre: polyaromatické uhľovodíky (benzo(a)pyrén 150 vodných útvarov, fluorantén 29 vodných útvarov), olovo (16 VÚ), 4-terc-oktylfenol (6 VÚ), kadmium (6 VÚ), ortuť (3 VÚ), nikel (3 VÚ ), zlúčeniny tributylcínu (2 VÚ), heptachlór a heprachlórepoxid (2 VÚ), a 4-nonylfenol, cybutrín, alachlór, bis(2-etylhexyl)ftalát a pentachlórfenol s výskytom po 1 vodnom útvare). V SÚP Visla nebol dobrý chemický stav dosiahnutý v 4 vodných útvaroch a to z dôvodu prekročenia ENK pre ukazovatele benzo(a)pyrén vo vode a ortuť a bromované difenylétery v biote.
Podiel počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave v treťom hodnotenom období poklesol na 71,21% oproti 97,5% v druhom a 95% v prvom hodnotenom období. Oproti predchádzajúcemu hodnotenému obdobiu bol zaznamenaný nárast počtu aj dĺžok VÚ s nedosiahnutým dobrým chemickým stavom. Tento nárast je možné zdôvodniť skvalitnením procesu monitorovania vôd, a to zvýšeným počtom monitorovaných vodných útvarov (541 monitorovaných vodných útvarov oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy sa monitorovalo 402 vodných útvarov), zaradením novo identifikovaných prioritných látok do zoznamu sledovaných látok, zvýšením citlivosti metód monitorovania prioritných látok, zaradením matrice biota do sumárneho hodnotenia chemického stavu a pod.
Medzi problémovými látkami v jednotlivých čiastkových povodiach sú aj prioritné nebezpečné látky, najmä tzv. „všadeprítomné“ látky PAU a ortuť a jej zlúčeniny. Aby bolo zjavné dosiahnutie/alebo nedosiahnutie zlepšenia stavu vodných útvarov z pohľadu iných než tzv. všadeprítomných látok, umožňujú relevantné smernice EÚ vyhodnotiť chemický stav útvarov povrchových vôd aj bez všadeprítomných látok. Pri hodnotení bez všadeprítomných látok by potom dobrý chemický stav dosiahlo až 95,78 % útvarov povrchových vôd (v SÚP Visla 100% a v SÚP Dunaj 95,55%). Na nedosiahnutí dobrého chemického stavu sa (bez všadeprítomných látok) podieľajú: 4-nonylfenol, 4-terc-oktylfenol, cybutrín, alachlór, bis(2-etylhexyl)ftalát, pentachlórfenol a ťažké kovy (olovo, kadmium a nikel).
Hodnotenie z pohľadu ES 2030
Cieľ
Zabrániť znečisťovaniu vôd. Dosiahnuť dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch
Hodnotenie
- Pri stanovení cieľov Envirostratégie 2030 pre kvalitu povrchovej vody sa vychádzalo z Vodného plánu Slovenska - aktualizácia 2015, v ktorom bolo hodnotené referenčné obdobie 2009 – 2013. V danom hodnotenom období podiel počtu vodných útvarov vo veľmi dobrom a dobrom ekologickom stave/potenciál predstavoval 56,29 % a v dobrom chemickom stave 97,55 %.
- V treťom hodnotenom období (2013 – 2018) oproti druhému hodnotenému obdobiu (2009 – 2013) poklesol podiel počtu počtu vodných útvarov vo veľmi dobrom a dobrom ekologickom stave/potenciáli na 41,30 % a pre dobrý chemický stav na 71,21 %.
- Dôvodom poklesu je najmä postupné zvyšovanie úrovne spoľahlivosti hodnotenia stavu vodných útvarov súvisiace so sprísňovaním legislatívy na európskej i národnej úrovni. Ide o zvyšovanie počtu monitorovaných vodných útvarov, zvyšovanie počtu monitorovaných ukazovateľov kvality vody, ktoré sa v predchádzajúcich obdobiach nemonitorovali, ako aj sprísňovanie limitných hodnôt. V riziku nedosiahnutia dobrého ekologického stavu/potenciálu do roku 2027 je 25,98 % útvarov povrchovej vody a v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu 2,22 % útvarov. Naplnenie cieľa Envirostratégie 2030 zabezpečiť dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov povrchových vôd do roku 2030 bude vyžadovať značné úsilie, najmä v realizácii opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných útvarov.